Abstrakt
Dištančné vzdelávanie, niekedy nazývané e-learning, je edukačný proces špeciálne navrhnutý tak, aby mohol byť vykonávaný na diaľku prostredníctvom elektronickej komunikácie. Vzhľadom k tomu, že dištančné vzdelávanie nie je obmedzené geografickou dostupnosťou, ponúka príležitosti v situáciách, keď tradičná edukácia nie je možná. Viaceré zahraničné štúdie ukazujú, že edukácia na diaľku môže byť rovnako účinná ako tradičná forma vzdelávania. E-learning poskytuje metódy edukácie ktoré sú podporované alebo uľahčené využívaním digitálnych technológií. Samotný proces zahŕňa sprístupnenie vzdelávacích zdrojov a on-line aktivít a rovnako dôležitú interakciu medzi študentom a učiteľom.
Kľúčové slová: Informačné a komunikačné technológie, edukačný proces, dištančné vzdelávanie, e-learning
Úvod
Predkladaný článok sa zaoberá problematikou elektronického dištančného vzdelávania a ponúka ucelený prehľad na reálne možnosti jeho používania, výhod a nevýhod. V posledných rokoch sme svedkami masívneho nárastu dištančného vzdelávania a teda rovnako aj využívania e-lerningových systémov na podporu edukácie. Dovolíme si tvrdiť, že rýchly rast Internetu slúži ako katalyzátor pre to, čo sa stalo masívne a rôznorodé, nevynímajúc edukáciu. Dištančné vzdelávanie je definované ako akákoľvek forma štúdia, kde študent nie je pod stálym a bezprostredným dohľadom učiteľov. Dištančné vzdelávanie charakterizuje samoštúdium, a preto je silne závislé na didakticky kvalitnom návrhu materiálov, ktoré musia nahradiť interaktivitu medzi študentom a vyučujúcim, bežnú v prezenčnej výučbe. Samoštúdium je vždy doplnené podporou tútora a ďalším podporným servisom, ktorý je v ideálnom prípade podporované študijným centrom a využíva v stále väčšej miere moderné komunikačné médiá. Learning Management System (LMS) v súčasnosti považujeme za najkvalitnejšiu úroveň elektronického vzdelávania. LMS je špeciálny softvér umožňujúci okamžitú zmenu obsahu kurzu, komunikáciu študujúceho s tútorom a tiež komunikáciu medzi študentmi. Spracovanie online kurzu je relatívne náročné na čas, pretože musí byť nielen vhodne pedagogicky spracované, ale musí tiež obsahovať niektoré multimediálne prvky.
Teoretický prehľad problematiky dištančného vzdelávania
Dištančné vzdelávanie „distance education“ je multimediálna forma riadeného štúdia, v ktorom sú vyučujúci konzultanti v priebehu vzdelávania trvalo alebo prevažne oddelení od vzdelávaných. Multimediálnosť tu znamená využitie všetkých dištančných komunikačných prostriedkov, ktorými sa prezentuje konkrétne učivo [2]. Hlavným objektom procesov je študujúci, hlavným subjektom procesov je vzdelávacia inštitúcia – nie učiteľ. Dištančné vzdelávanie vyžaduje od pedagóga úplne iný prístup, než ostatné formy vzdelávania. Namiesto konkrétnej skupiny študentov, spravidla len určitého veku a rovnakých skúseností, čelí v dištančnom vzdelávaní neznámemu publiku rôzneho veku a veľmi rôznych skúseností a praxe. Môže sa dokonca stať, že niektorí študujúci majú viac praktických skúseností ako pedagóg. Študujúci navyše pracujú v sťažených podmienkach, okrem štúdia sú zamestnaní a majú rodiny, ktoré vyžadujú značnú časť ich času. Spravidla je to už veľa rokov, čo opustili školu, a také činnosti, ako napísanie úlohy na niekoľko strán, ich môže zneistiť. Pocit neistoty býva často znásobený pocitom izolácie pri štúdiu [1],[6]. Študujúci teda nepredstavujú homogénnu skupinu, ale skôr skupinu jednotlivcov. Za týchto podmienok je nutné dodržiavať niektoré zásady a pedagogické postupy, ktoré u bežného denného štúdia nemajú tak veľký význam.
Študijné texty (študijné opory) tvoria základ dištančného vzdelávania. V tradičnej, prezenčnej výučbe sa počíta s výkladom učiteľa ako študijným východiskom a tak poskytuje študujúcim orientáciu v danej problematike, objasnenie podstaty, upozorňuje na problémy a dáva pokyny pre samostatné štúdium [2]. V dištančnom vzdelávaní prechádzajú všetky tieto úlohy na študijné texty (študijné opory) [8]. Študijné opory popri sprostredkovávaní poznatkov musia zahŕňať aj pedagogické impulzy, a ich prostredníctvom je usmerňovaný učebný proces študujúceho.
V procese dištančného vzdelávania plnia študijné opory niekoľko hlavných pedagogických funkcií [8] [9]:
- Informatívna funkcia,
- Motivačná funkcia,
- Komunikačná funkcia,
- Riadiaca funkcia,
- Diagnostická funkcia,
- Kontrolná a hodnotiaca funkcia.
Multimediálnymi didaktickými pomôckami sú všetky nosiče informácií, ktoré môžu slúžiť k samostatnému štúdiu. V dnešnej dobe je úplne bežné, že študent využíva mobilné zariadenia (notebook, mobilný telefón alebo tablet). Vďaka týmto zariadeniam sa tak môže uľahčiť nielen komunikácia s tútorom, ale predovšetkým prispievajú k vyššej kvalite multimediálnych študijných podpôr. Autor tak môže využiť túto skutočnosť v prospech kvality pripravených materiálov [4],[5]. Avšak musí vždy počítať s rôznymi zobrazovacími možnosťami týchto zariadení.
Pri príprave kurzu dištančného vzdelávania je potrebné mať neustále na pamäti špecifické
podmienky v ktorých sa študujúci nachádzajú [1],[3]:
- geografická vzdialenosť a izolácia študujúceho,
- obmedzený čas na štúdium,
- styk so študijným vedúcim je obmedzený väčšinou na písomnú formu.
Príprava takého kurzu preto nie je jednoduchou záležitosťou a je dosť časovo náročná a podlieha nasledovným fázam:
Analýza:
Náplňou prvej fázy je určenie cieľovej skupiny študentov, určenie vstupných požiadaviek, analýza vzdelávacích foriem a obsahu, špecifikácia hlavných cieľov, analýza časového rozvrhu, ale aj administratívne záležitosti súvisiace s novým kurzom [5], [6].
Návrh:
Obsahom druhej fázy je najmä transformácie cieľov do očakávaných učebných výsledkov ,určenie štruktúry a jednotlivých sekvencií výučby na základe cieľov, návrh stratégie tvorby študijných materiálov, špecifikácia hodnotenia účastníkov kurzu.
Vývoj:
Táto fáza je zameraná predovšetkým na rozhodnutie, aké učebné aktivity a aké druhy učebných materiálov budú využité, ďalej je jej súčasťou konkrétna tvorba prvej verzie študijných materiálov, nasleduje finálna úprava učebných materiálov, tiež sa pripravuje technologická infraštruktúra a potrebné počítačové programy.
Realizácia:
Jedná sa o samotné publikovanie materiálov, inštaláciu počítačových programov, prípravu učiteľov, predovšetkým ale prebieha samotná výučba, hodnotenie učebných výsledkov účastníkov a získavanie spätnej väzby od účastníkov.
Hodnotenie:
Hlavnou náplňou poslednej fázy je najmä získanie dát potrebných na evaluáciu kurzu, ich vyhodnotenie, vytvorenie plánov na ďalšie použitie kurzu a jeho úprav do budúcnosti.
Dištančné vzdelávanie a e-learning
Vzťah dištančného vzdelávania a e-learningu je veľmi ťažké od seba oddeliť. E-learningová forma vzdelávania prináša jeho účastníkom mnoho výhod, ale aj nevýhod. V nasledovných tabuľkách uvádzame preto prehľadný zoznam výhod aj nevýhod (bariér) e-learningu.
| Pohľad študenta | |
| Výhody | Nevýhody |
| rýchly a jednoduchý prístup k informáciám a učebným zdrojom | nedostatočné znalosti a zručnosti vo využívaní on-line technológií
|
| možnosť rýchleho vyhľadávania informácií | rozpor medzi učebným štýlom študenta a používaným technologickým riešením
|
| jednoduché uloženie, spracovanie, úprava, archivácia materiálov | nedostatočná motivácia, neschopnosť samostatného učenia
|
| možnosť učiť sa kedykoľvek, kdekoľvek, odkiaľkoľvek | zahltenie množstvom informácií alebo učebných materiálov
|
| individualizácia a flexibilita učenia | |
| zdieľanie poznania a spolupráce pri učení | |
| zvyšovanie počítačovej a informačnej gramotnosti | |
| úspora času, zdrojov a finančných prostriedkov | |
| jednoduchá komunikácia so všetkými aktérmi | |
Tabuľka 1 Výhody a nevýhody e-learningu z pohľadu študenta [2], [3]
| Pohľad vyučujúceho | |
| Výhody | Nevýhody |
| možnosť tvorby, archivácia, distribúcia, inovácie (multimediálnych) učebných materiálov
|
nedostatočné znalosti a zručnosti v práci s on-line technológiami a IKT všeobecne
|
| prostriedok riadenia výučby a sledovania (diagnostiky) procesu učenia študentov
|
príliš rýchly a premenlivý svet technologických inovácií
|
| podpora komunikácie, jej sledovanie aj archivácie a využitie vo výučbe
kooperatívna výučba / spolupráca s vyučujúcimi i študentami z iných inštitúcií
|
potlačenie prirodzenej ľudskej komunikácie a interakcie
|
| ďalšie vzdelávanie, konzultácie s kolegami
|
nevhodnosť on-line prostriedkov pre výučbu všetkých odborov alebo predmetov
|
| členstvo v odborných (virtuálnych) komunitách
|
nejasné predstavy o pedagogickom využití on-line technológií vo výučbe a učení
|
| podpora inovatívnych didaktických postupov
|
náročná príprava (multimediálnych) učebných materiálov,
závislosť na technickom zabezpečení, plagiátorstvo.
|
Tabuľka 2 Výhody a nevýhody e-learningu z pohľadu vyučujúceho [2], [3]
| Pohľad inštitúcie poskytujúcej dištančné vzdelávanie | |
| Výhody | Nevýhody |
| prístup študentov k učebným zdrojom i k prácam vyučujúcich | absencia alebo zlá kvalita technologickej infraštruktúry |
| administratíva v elektronickej podobe | nepripravenosť organizácie a jej učiteľov |
| motor zmien v celej inštitúcii | obmedzená funkčnosť či poruchovosť technológií |
| ekonomický zisk | veľké počiatočné náklady (nie v prípade open source nástrojov) |
| zníženie nákladov na prevádzku | |
| konkurenčná výhoda | neprehľadná ponuka nástrojov |
Tabuľka 3 Výhody a nevýhody e-learningu z pohľadu poskytovateľa (vlastné spracovanie)
Paradigma budúcnosti vychádza z predpokladu, že každý človek potrebuje rôzne informácie v rôzny čas. Dnes je úplne bežné, že pre svoj osobný a profesijný rast je nutné neustále sa vzdelávať, pričom ako hlavný zdroj informácií slúži veľmi často Internet a rôzne informačné kanály a aktivity s ním spojené. Nové trendy v IKT, zmeny v charaktere učenia a v potrebách študentov, ktorí budú žiť v spoločnosti on-line databáz, sa tak snažia reflektovať konektivizmus. Konektivizmus stavia na zdieľaní vedomostí, informačných zdrojoch či prepájaní ľudí. Táto teória vychádza okrem iného z toho, že v dnešnej dobe potrebujeme často k nášmu jednaniu informácie či znalosti, ktorými v daný okamih nedisponujeme. Preto je stále dôležitejšia schopnosť vyhľadávať a syntetizovať informácie aj rozpoznávať súvislosti medzi novými a už skôr osvojenými znalosťami. Z toho dôvodu sa stávajú stále významnejšie v tejto oblasti sociálne siete, kde vznikajú rôzne komunity schopné udržiavať a rozvíjať znalosti a tým umožňovať a podporovať učenie sa v danej oblasti.
Záver
Cieľom uvedeného príspevku je analýza súčasného stavu problematiky podpory edukačného procesu zo strany informačných a komunikačných technológií. Pozornosť sme sa snažili venovať výhodám, ktoré sa spájajú s využívaním týchto technológií. Článok je svojím obsahom zameraný na problematiku dištančného vzdelávania a e-learningu. Možnosti digitálnej edukácie so sebou prináša množstvo úskalí a rovnako aj výhod pre učiteľov a rovnako pre žiakov. Samotná tvorba edukačných materiálov so sebou prináša množstvo práce, pretože mnohokrát učiteľ nemá možnosť priamej kooperácie so samotným žiakom. Viacerí zahraniční autori tvrdia, že táto forma edukácie v budúcnosti nahradí zaužívané spôsoby edukácie, no s týmto tvrdením nemôžeme súhlasiť. Podľa nášho názoru má učiteľ nezastupiteľné miesto v edukačnom procese a informačné a komunikačné prostriedky považujeme za vynikajúci podporný prostriedok edukácie. Samotní autori článku ako pedagógovia oceňujú obrovský prínos e-learningových riešení v edukačnej praxi. To, čo považujeme za nevýhodu, je nižšia digitálna gramotnosť učiteľov, ktorých tvorba digitálnych edukačných materiálov odrádza od samotného využívania e-learningových systémov.
Použitá literatúra
[1] BESIO, S. 2004. Using Assistive Technologies to Facilitate Play by Children with Motor Impairment : A Methodological Proposal. Technology & Disability, Vol. 16, no. 3, p. 119 – 131.
[2] BYRON, T. 2008. Safer Children in a Digital World. The Report of the Byron Review. Sherwood Park : Department for Children, Schools and Families Publications, ISBN 978-1-84775-134-8.
[3] GREEN, H., HANNON, C. 2007. Education for a digital generation. Londýn: Demos, 2007. 79 p. ISBN 1-84180-15-5.
[4] GUBALOVÁ, J. 2006. Príprava vysokoškolských učiteľov a pedagogických pracovníkov na zavedenie dištančného vzdelávania na e-learningu. Nitra: Slovdidac, 2006. s. 15-17. ISSN 1335-003X.
[5] GUBALOVÁ, J. 2010. Information and communication technologies in education of the elderly, Ljubljana: University of Ljubljana, 2010. s. 77-82. ISBN 978-961-237-357-3.
[6] PEKAROVÁ, J., MORAVČÍK, M. 2009. Preschoolers and Digital Technologies: Examples from Practice. Proceedings of Information and Communication technology in Education. Ostrava : University of Ostrava, p. 173–177.
[7] ZLÁMALOVÁ, H. 2008. Distanční vzdělávání a eLearning: učební text pro distanční studium. Vyd. 1. Praha: Univerzita Jana Amose Komenského Praha, 144 s. ISBN 978-808-6723-563.
[8] ZOUNEK, J. 2009. E-Learning – jedna z podob učení v moderní společnosti. Vyd. 1. Brno: Masarykova univerzita, 161 s. ISBN 978-80-210-5123-2.
[9] ZOUNEK, J., SUDICKÝ, P. 2012. eLearning: učení (se) s online technologiemi. Vyd. 1. Praha: Wolters Kluwer Česká republika, 226 s. ISBN 978-80-7357-903-6.
Autori
PaedDr. Peter Polakovič, PhD.
Hochschule Fresenius, University of Applied Sciences
Hochschule Fresenius, Standort München D-80797
peter.polakovic@hs-fresenius.de
PaedDr. Jarmila Brtková
Katedra informačných systémov
Univerzita Komenského v Bratislave
Fakulta managementu
Odbojárov 10, P.O.Box 95
820 05 Bratislava
jarmila.brtkova@fm.uniba.sk
Recenzenti:
prof. RNDr. Michal Greguš, PhD.
Univerzita Komenského, Fakulta managementu
Ing. Jaroslav Vojtechovský, PhD.
Univerzita Komenského, Fakulta managementu
Vydanie:
Digital Science Magazine, Číslo 1, Ročník V.
