Abstrakt
Predkladaný článok sa zaoberá víziou moderného vzdelávania vychádza z princípu celoživotného vzdelávania. Súčasné moderné vzdelávanie by malo jednoznačne smerovať k vybudovaniu otvoreného prostredia, ktoré umožňuje každému jedincovi bez rozdielu a bez prekážok vzdelávať sa po celý život. Také vzdelávania tým, že využíva dostupné digitálne technológie a podporuje jedinca v ich využívaní, bude stále viac chápané ako aktivita bez väzby na konkrétne miesto a konkrétny čas. Budú sa na ňom podieľať poskytovatelia z verejného, súkromného i neziskového sektora – neziskové organizácie aj jedinci, ktorí budú ponúkať obsah, vzdelávacie príležitosti a výučbu študujúcim v každom veku. Bude v ňom zabezpečený prístup k zdieľanej vzdelávacej infraštruktúre (kvalitné, lacné, vysokorýchlostné pripojenie z domova, zo školy, zamestnanie, na cestách i vo verejnom priestore) a ku kvalitným vzdelávacím zdrojom (otvoreným vzdelávacím zdrojom, digitálnym učebným materiálom a ďalším zdrojom, ktoré možno pre vzdelávanie využiť). Vzdelávací systém bude prístupný vo všetkých úrovniach, tak aby každému, bez ohľadu na jeho sociálno-ekonomické zázemie, umožňoval do neho kedykoľvek v priebehu života vstúpiť a ďalej sa vzdelávať či rozširovať si kvalifikáciu podľa jeho schopností a potrieb.
Kľúčové slová: Digitálne technológie, edukačný proces, digitálne vzdelávanie,
Úvod
V modernom vzdelávacom systéme by malo byť počiatočné vzdelávanie realizované kvalitnými učiteľmi schopnými priebežne sa adaptovať na nové podmienky a schopnými využívať dostupné prostriedky na podporu úspechu svojich žiakov. Takýto systém bude vychovávať motivované a aktívne jedinca pripravené zdolávať súčasné aj budúce problémy [6]. Dôraz sa bude klásť na kreativitu, inovatívne myslenie a schopnosť celoživotného vzdelávania. Kompetencie potrebné k úspešnej sebarealizácii každého jedinca sú dnes iné ako v minulých dobách a iné sú aj spôsoby, ako je možné týchto kompetencií dosahovať a rozvíjať ich. Je zrejmé, že práve digitálne technológie majú zásadný podiel na nutnosti prehodnotiť vzdelávacie ciele a meniť zaužívané postupy a väzby v našom vzdelávacom systéme. V čase, keď naše školstvo ešte úplne nespracovalo nutnosť dôsledne a od začiatku školskej dochádzky rozvíjať digitálnu gramotnosť žiakov, čelíme ďalšej novej situácii. IT sektor je dynamicky sa rozvíjajúce odvetvie a jeho význam stále rastie [1].
Ak si chceme udržať a ďalej rozvíjať našu konkurencieschopnosť v Európe i vo svete, už nestačí vychovávať digitálne gramotní užívateľov digitálnych technológií. Je nevyhnutné vybavovať žiakmi znalosťami a zručnosťami z oblasti informatiky, ktoré im umožnia stať sa tvorcom technológií a posilní rozvoj IT sektora.
Informatické myslenie – fenomén súčasnej doby
Informatické myslenie („Computational thinking“). Je fenomén, ktorého význam sa do popredia záujmu dostáva až v posledných rokoch. Ide o relatívne nový pojem, ktorý odráža potrebu porozumenie svetu okolo nás z novej perspektívy. Touto perspektívou sú informácie a spôsoby, akými fungujú digitálne technológie [5]. Ide o spôsob uvažovania, ktorý používa informatické metódy riešenia problémov, a to vrátane problémov komplexných či nejasne zadaných. Rozvíja schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenanie vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie. Pracuje so základnými univerzálnymi pojmy, ktoré presahujú súčasné technológie: algoritmus, štruktúry, reprezentácia informácií, efektivita, modelovanie, informačné systémy, princípy fungovania digitálnych technológií.
Zaradenie informatiky a rozvoja informatického myslenia do kurikula pomôže pri štruktúrovaní a formulovaní pokročilejších a užitočnejších vzdelávacích cieľov. Cieľom tohto kroku nie je len vychovať viac IT profesionálov, ktorých je na trhu práce trvalo nedostatok. Porozumenie informatike vyžaduje čoraz viac profesií naprieč odbormi a uplatňuje sa aj pri riešení každodenných situácií a problémov. Presúva pozornosť od poznávania a využívania konkrétnych technológií k základným princípom informatiky ako odboru ležiacemu na rozhraní vedy, techniky a matematiky. Rozvoj informatického myslenie umožňuje žiakom osvojenie zručností, ktoré súvisia s riešením širokej škály problémov a ktoré vyplývajú z povahy efektívneho, teda spravidla automatizovaného spracovania informácií. Informatika by sa tak mala stať plnohodnotným partnerom ostatných predmetov, s hlbšími mezipredmetovými väzbami.
Skutočnosť, že digitálne technológie čoraz viac ovplyvňujú prostredie, v ktorom žijeme, a bezprostredne aj naše životy, je v dnešnej dobe už nespochybniteľná. Rovnako ako je tomu v ostatných odboroch ľudskej činnosti, možno pozorovať technologické trendy, ktoré ovplyvňujú pedagogiku, školstvo a vzdelávanie [4],[10]. Tieto trendy prechádzajú pri prenikaní na trh a šírenie v spoločnosti určitými fázami, ktoré je možné pomocou vhodných nástrojov a postupov sledovať a s istou mierou určitosti aj predpovedať ich ďalšie šírenie. Problematike významných technologických trendov sa venujú mnohé predpovede budúceho vývoja. Medzi najprestížnejšie a široko uznávané patrí „Horizon Report (http://www.nmc.org/). Tento každoročne publikovaný dokument predpovedá v troch časových horizontoch dva najdôležitejšie kľúčové trendy urýchľujúci prijatie digitálnych technológií v školách.
Vývoj v oblasti digitálnych technológií a v tej súvislosti aj obsahu vzdelávania či vedeckých poznatkov v pedagogike je veľmi dynamický a nemožno ho spoľahlivo predvídať. V centre pozornosti stratégie digitálneho vzdelávania je teda jedinec, ktorý sa s pomocou školy a ďalších aktérov vzdelávania mimo školy musí stáť všestrannú osobností, pripravenú pre život a uplatnenie v dobe, ktorej mnohé charakteristiky v súčasnosti nepoznáme [3]. Práve preto nemožno Stratégiu digitálneho vzdelávania považovať za dlhodobo statický dokument, je nutné ho pravidelne vyhodnocovať a aktualizovať.
Stratégia digitálneho vzdelávania formuluje tri prioritné ciele, ku ktorým budú smerovať prvé intervencie [2]:
- otvoriť vzdelávania novým metódam a spôsobom učenia prostredníctvom digitálnych technológií,
- zlepšiť kompetencie žiakov v oblasti práce s informáciami a digitálnymi technológiami,
- permanentne rozvíjať informatické myslenie žiakov.
Informačná stratégia a priame smerovanie k otvoreným digitálnym zdrojom
Otvorené vzdelávacie systémy majú potenciál posilňovať rodovú rovnosť vo vzdelávaní. Využitie nových technológií a otvorených vzdelávacích zdrojov ponúka nové možnosti a príležitosti, ako nastaviť systém, ktorý sprístupňuje vzdelávanie všetkým, ktorí sa vzdelávať chcú a potrebujú, bez toho, že by ich znevýhodňoval socioekonomický status, pohlavie, región, národnosť, pôvod v kultúrne odlišnom prostredí apod. Naopak je ale treba vnímať to, že aj napriek vyššie opísané trendy nemajú všetci žiaci mimo školu rovnaký prístup k digitálnym technológiám a digitálnym zdrojom [8]. Tieto rozdiely je nutné vyrovnávať a ponúkať príležitosti na rozvoj digitálnej gramotnosti, informatického myslenie a schopnosti využívať digitálne technológie k učeniu všetkým žiakom spôsobom zodpovedajúcim ich individuálnym možnostiam a podmienkam. V tomto ohľade je jedným z hlavných úloh dnešnej školy a formálne výučby preklenúť vznikajúce digitálne rozdiely [11].
Väčšina učiteľov a škôl vníma nutnosti výhody využívania digitálnych technológií a má záujem o ich začlenení do výučby. Zahraničné skúsenosti aj zistenia identifikujú celý rad prekážok, ktoré bránia širšiemu začleňovania digitálnych technológií do vyučovania. Dajú sa rozdeliť do troch skupín – tie na strane učiteľov, ty na strane škôl a vonkajšie faktory.
Na úrovni učiteľov bývajú najčastejšie uvádzané tieto prekážky:
- nedostatok času – na vzdelávanie, na skúmanie nových technológií a ich možností, na prípravu výučby a učebných materiálov,
- nedostatočná znalosť obsluhy digitálnych technológií, nedostatočná schopnosť riešiť základné technické problémy,
- problémy pri organizácii výučby, najmä v prípadoch, keď je viac žiakov na počítač a ďalšie zariadenia,
- problémy pri previazanie digitálnych technológií a učebných osnov v školskom vzdelávacom programe,
- negatívny postoj k začleneniu digitálnych technológií do výučby, nesúhlas s názorom, že digitálne technológie môžu byť pre výučbu prínosné,
- zlé predchádzajúce skúsenosti s využitím digitálnych technológií vo výučbe,
- obavy z digitálnych technológií a nedostatok sebavedomia, strach zo straty autority pred žiakmi aj kolegov,
- presvedčenie, že používať počítač je zložité a náročné,
- strach zo zmien všeobecne, nedostatok motivácie k zmenám zavedených pedagogických postupov a na zlepšenie svojho pedagogického výkonu.
Na úrovni škôl bývajú najčastejšie uvádzané tieto prekážky:
- absencia vízie a školské stratégie vedenia škôl v rozvoji digitálnych technológií v škole a rozvoju digitálnej gramotnosti žiakov,
- klíma školy málo (alebo vôbec nie) podporujúce inováciu,
- nedostatok poskytovanej motivácie, odbornej podpory učiteľom, absencia plánu profesijného rozvoja učiteľov,
- nedostatok technickej podpory a profesionálnych správcov ICT,
- nedostatočná dostupnosť digitálnych technológií (ich umiestnenie prevažne v špecializovaných učebniach a málo alebo vôbec nie v bežných triedach) a výukových zdrojov (prístup k spoločným materiálom v škole i z domova),
- nedostatok organizačnej podpory, absencia funkčného a efektívneho rozvrhu miestností a dostupných digitálnych zariadení,
- zastarané alebo nevhodné vybavenie (softvérové i hardvérové), nedostatok prostriedkov na jeho údržbu, prevádzku a obnovu.
Z vonkajších faktorov sú to najčastejšie tieto:
- absencia vízie a stratégie rozvoja digitálnych technológií v školách a rozvoja digitálnej gramotnosti žiakov na úrovni zriaďovateľov a štátu,
- nedostatočné finančné prostriedky na zavádzanie nových technológií,
- zložitosť pri získavaní a následnej správe dotácií na technické vybavenie škôl,
- nedostatok školení cielených na konkrétne potreby učiteľov,
- nedostatok školení zameraných na pedagogické zručnosti potrebné na začlenenie digitálnych technológií do výučby,
- nedostatok príkladov praxe a metodických materiálov.
Obrázok 1 Stratégia rozvoja otvoreného vzdelávania s podporou digitálnych technológií [6]
V súčasnosti na školách predmet Digitálne technológie začína nahrádzať predchádzajúcu výpočtovú techniku alebo informatiku, ktorá na rozdiel od nej presnejšie opisuje súčasnú realitu, v ktorej sú informácie s komunikáciou takmer nerozlučne späté. Vo svete digitálne technológie predstavujú dôležitú a nevyhnutnú súčasť procesu výučby učiacich a učiacich sa subjektov. Vyznačuje sa tým, že sa žiak/študent učí globálne a každým dňom nadobúda nove skúsenosti, poznatky, hodnoty a postoje aj prostredníctvom digitálnych technológii, ktoré mu pomáhajú v jeho rozvíjaní. Z tohto dôvodu, medzi kompetencie zaraďujeme digitálnu a informačnú kompetenciu, ktorú je potrebne rozvíjať už v primárnom vzdelávaní a pokračovať v jej rozvíjaní v sekundárnom a terciárnom vzdelávaní.
Záver
Digitálne technológie vo výučbe predstavujú prostriedok získavania informácii v súvislosti s digitálnymi technológiami na báze komunikácie a ich integrácia do výučby poskytuje informačné zdroje, názory, pripadne obavy, umožňuje zdieľať svoje učebne skúsenosti prostredníctvom digitálnych technológii, učiť sa od iných, ale najmä učiť sa spolu s ostatnými (koncept kolaboratívneho učenia sa); t. j. interagovať s inými preto, aby sme sa vzájomné obohatili.
Pôvodne ICT vznikali a zároveň sa vyvíjali mimo školského prostredia. Výpočtová technika, multimédiá, či internet sa na školách neobjavili okamžite a celý proces implementácie ICT do škôl a vzdelávacích inštitúcií prebiehal postupne. Zároveň predstavy o využití samotných počítačov sa v priebehu tridsiatich rokov menili, a to predovšetkým v závislosti na ich technickej úrovni a dobových predstavách o ich funkciách [6]. Za významný determinant pri utváraní predstáv o funkcií ICT v školskom prostredí u mnohých učiteľov považujeme ešte aj v súčasnosti ich vlastné a v prevažnej miere negatívne skúsenosti. Tieto negatívne skúsenosti sa pripisujú presvedčeniu, že aj bežný používateľ musí vedieť programovať a byť schopný využívať počítač ako softvérový odborník. Výsledkom tejto predstavy je, že mnohí učitelia majú počítač spojený s predstavou zložitého technického zariadenia, ktorému nerozumejú, nepoznajú zmysel jeho využitia mimo predmet informatika, a tým nevidia dôvod pre masívnejšiu implementáciu počítačov do škôl.
Použitá literatúra
[1] GREEN, H. – HANNON, C. 2007. Education for a digital generation. London: Demos, 2007. 79 p. ISBN 1-84180-15-5.
[2] ISTE 2007. NETS: National Educational Technology Standards for Students. Second edition, ISTE, Washington, D.C. ISBN 978-1-56484-237-4.
[3] POLAKOVIČ, P., BAROCHOVSKÝ, J. 2005. Základné východiská a metodiky prípravy e- leamingových materiálov In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Význam e-leamingu vo vysokoškolskom vzdelávaní. Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta, Banská Bystrica. ISBN 80-8083-168-8.
[4] POLAKOVIČ, P., POLČIC, Ľ. 2005. E-leaming podpora edukačného procesu na vysokej škole In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Význam e-leamingu vo vysokoškolskom vzdelávaní. Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta, Banská Bystrica. ISBN 80-8083-168-8.
[5] POLAKOVIČ, P., POLČIC, Ľ., BAROCHOVSKÝ, J. 2006. Možnosti využívania IKT na vysokej škole. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Modernizace vysokoškolské výuky technických předmětů. Univerzita Hradec Králové, Pedagogická fakulta. 1 – 2. február 2006. ISBN 80-7041-835-4.
[6] PROKOP, J. 2005. Škola a společnost v kritických teoriích druhé poloviny 20. století. 1. vyd. Praha: Karolinum, 2005. 289 s. ISBN 80-246-1008-6.
[7] SAK, P. 2007. Člověk a vzdělávaní v informační společnosti. Praha: Portal, 2007. 290 s. ISBN 978- 80-7367-230-0.
[8] SKOLNIK, L. M. 2010. Quality assurance in higher education as a political process. In Higher Education Management and Policy, roč. 22, 2010. č. 1. s. 67 – 86.
[9] SUTHERLAND, R. 2004. Transforming teaching and learning: embedding ICT into everyday classroom practices, In Journal of Computer Assisted Learning, UK : Blackwell Publishing, Volume 20, Štátny pedagogický ústav, 2008. pp 413 – 425.
[10] VELETSIANOS, G. 2012. Higher education scholars’ participation and practices on Twitter In Journal of Computer Assisted Learning, Blackwell Publishing Ltd, Volume 28, 2012. Issue 4, pages 336 – 349.
[11] URBAN, I. 2006. IKT v edukácii štátov OECD, Digitálne kompetencie ECDL I. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove pre LA consulting, s.r.o., 2006. ISBN 80-8068-442-1.
Autor:
PaedDr. Marta Vránová, PhD.
Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica
Ekonomická fakulta
Katedra odbornej jazykovej komunikácie
marta.vranova@umb.sk
Mgr. Jana Gasperová
Univerzita Komenského v Bratislave
Fakulta managementu UK
jana.gasperova@fm.uniba.sk
Mgr. Ľubica Filipová
Paneurópska Vysoká škola
Ústav manažmentu a marketingu
lubica.filipova@paneuroni.com
Recenzenti:
prof. RNDr. Michal Greguš, PhD.
Univerzita Komenského, Fakulta managementu
Ing. Jaroslav Vojtechovský, PhD.
Univerzita Komenského, Fakulta managementu
Vydanie:
Digital Science Magazine, Číslo 1, Ročník V.
