Jakob Nielsen, popredný expert na použiteľnosť, definuje použiteľnosť takto:
„Použiteľnosť je kvalitatívny atribút, ktorý určuje, ako ľahko sa používateľské rozhranie používa. Slovo použiteľnosť tiež odkazuje na metódy zjednodušovania používania už počas procesu projektovania.“ (1)
Je nespočetne veľa produktov, pri ktorých je možné testovať použiteľnosť. My sa zameriame na spôsoby testovania, ktoré sa dajú aplikovať na internetové stránky, aplikácie a hry. Testovanie použiteľnosti slúži na určenie správania sa používateľov a odhalenie najväčších problémov pri používaní. (2)
Pri testovaní použiteľnosti vždy nejde len o testovanie v pravom zmysle slova. Často sa jedná aj o získavanie názorov a komentárov na použiteľnosť aplikácie. Nemôže to však ostať len pri nich. Môžeme preto naraziť aj na chybné definície testovania použiteľnosti, pri ktorých sa hovorí len o názoroch používateľa na aplikáciu. K tomu, aby mohol byť takýto prístup označený ako testovanie použiteľnosti, je potrebné zahrnúť aj pozorovanie používateľov pri práci s aplikáciou. To, že nám po vyskúšaní aplikácie 70% používateľov povie, že „aplikácia funguje dobre“, neznamená, že sme testovali použiteľnosť aplikácie, a že výsledky boli vo väčšine prípadov pozitívne. Len to značí, že väčšina opýtaných jednotlivcov si myslí, že aplikácia funguje dobre. Nám to však neposkytlo žiadnu konštruktívnu kritiku a nie je to dostatok informácií na to, aby sme vedeli ako pomocou nich vylepšiť aplikáciu. (3)
1 Hlavné kroky pri testovaní použiteľnosti:
- Analýza cieľových skupín a ich potrieb;
- Príprava scenárov testovania;
- Výber testovacích používateľov podľa cieľových skupín;
- Samotné testovanie použiteľnosti;
- Vypracovanie záverečnej správy.
Testovanie sa dá použiť pri rôznych fázach vývoja webovej aplikácie. Pri návrhu a vyvíjaní sa zameriavame na testovanie wireframov, skíc, grafiky a snažíme sa odhaliť možné problémy hneď na začiatku.
Ďalšou z fáz je testovanie pred spustením webovej aplikácie do ostrej prevádzky. Pri dobrom prvotnom návrhu ladíme už len detaily.
Poslednou fázou je testovanie pri plne funkčnom a bežiacom projekte. Tu by už pri dobre spracovaných predchádzajúcich fázach nemali nastať väčšie problémy.
Testovanie použiteľnosti je nutnosť pri snahe o kvalitný webový projekt. Odhalíme najväčšie problémy a vypracujeme spoľahlivé opravné riešenia. Odpovedá nám hlavne na základne otázky prečo.
- Prečo sú zákazníci stratení na stránke?
- Prečo neklikajú na produkty, na ktoré chceme, aby klikali?
- Prečo nenakupujú?
- Prečo na stránke neostávajú dlhšie?
- Prečo nemajú motiváciu hrať ďalej? (4)
2 Parametre použiteľnosti
Norma STN EN ISO 9241-11(5) pre ergonomické požiadavky na kancelárske práce so zobrazovacími terminálmi nám definuje hlavné parametre použiteľnosti (Tabuľka 1):
Tabuľka 1 Parametre použiteľnosti podľa ISO 9241-11
| Parameter | Popis |
| Používateľ | Základný parameter použiteľnosti je orientácia na používateľa. Na prvom mieste musí byť vždy snaha o uspokojenie používateľa a jeho postoja k aplikácii, hry alebo prípadne webovej stránky. |
| Cieľ
|
Ďalším dôležitým parametrom je cieľ, ktorý chce používateľ pomocou aplikácie dosiahnuť. |
| Efektívnosť
|
Ako ľahko je aplikácia použiteľná pri dosahovaní cieľov, ktoré sa pomocou nej snaží užívateľ dosiahnuť. Vie sa užívateľ sám dopracovať k cieľu alebo potrebuje pomoc od niekoho ďalšieho? Čím je aplikácia efektívnejšia, tým menej sa musí používateľ namáhať s jej ovládaním. |
| Užitočnosť
|
Tento parameter nám definuje, či je možné pomocou aplikácie dosiahnuť cieľ, pre ktorý má slúžiť. |
| Kontext | Opisuje nám prostredie, v ktorom sa používa aplikácia. |
| Satisfakcia | Hovorí o subjektívnom pocite používateľa po použití aplikácie. |
| Okrem týchto základných parametrov existujú aj ďalšie. Tie sa vzťahujú k subjektívnemu vnímaniu používateľov. | |
| Spokojnosť | Podobne ako satisfakcia opisuje subjektívny pocit používateľa. Rozdiel je, že tento pocit sledujeme už počas práce s aplikáciou a nie až na konci. |
| Výkon | Ako rýchlo sa vieme dopracovať k cieľu? Presnejšie koľko času a krokov potrebujeme? |
| Presnosť | Počet chýb používateľa na ceste k stanovenému cieľu. |
| Zapamätateľnosť
|
Je možné zautomatizovať používanie aplikácie, a tým s ňou zrýchliť prácu? Dajú sa niektoré z krokov, ktoré sú potrebné pri ceste k cieľu, po správnom prvotnom nastavení pri neskoršom používaní preskočiť? Vie si napríklad aplikácia zapamätať naše údaje a nežiadať ich od nás pri každom spustení? |
Zdroj: STN EN ISO 9241-11:2001, Ergonomické požiadavky na kancelárske práce so zobrazovacími terminálmi. Časť 11: Údaje o možnostiach využitia.
3 Koľko používateľov testovať?
Podľa Jakoba Nielsena (6) nám najlepšie výsledky zabezpečí päť používateľov. Namiesto veľkého testu s desiatkami používateľov odporúča spraviť čo najviac testov s maximálne piatimi testovanými osobami. Jeho hlavným argumentom je, že keď zistíme, že už prvý traja ľudia majú veľký problém s používaním aplikácie, len veľmi málo dosiahneme tým, že budeme sledovať, ako majú rovnaký problém ďalší dvadsiati.
Podľa výskumu Jakoba Nielsena a Toma Landauera bolo zistené, že počet nájdených problémov s použiteľnosťou pri n testovaných používateľoch je definovaný vzťahom:
N je celkový počet problémov použiteľnosti a L je podiel problémov použiteľnosti zistených pri testovaní jedného používateľa. Bežná hodnota pre L je priemerne 31%. Pomocou tejto rovnice môžeme získať graf na Obrázok 4.
Obrázok 4 Percento nájdených chýb vzhľadom k počtu testovaných používateľov
Zdroj: NIELSEN, J. Why You Only Need to Test with 5 Users. In Nngroup.com. [online]. 2000. [cit. 2015-03-04]. Dostupné na internete: http://www.nngroup.com/articles/why-you-only-need-to-test-with-5-users/
Z grafu môžeme vidieť, že pri jednom testovanom používateľovi dokážeme objaviť takmer tretinu všetkých problémov. Po testovaní s druhým používateľom zistíme, že robí niektoré rovnaké veci, ako prvá testovaná osoba. Niektoré z chýb, na ktoré poukáže, sa budú prekrývať. Pretože sú ľudia rozdielni, určite narazíme aj na niektoré nové problémy. Určite ich však nebude tak veľa, ako objavil prvý testovaný. Takto pokračujeme ďalej.
Tretí testovaný používateľ nás upozorní na veľa vecí, ktoré už predtým opísal prvý aj druhý používateľ. Niektoré z nich budú pravdepodobne rovnaké u všetkých troch. Samozrejme nám pomôže odhaliť aj niektoré nové problémy. Rozhodne ich však bude menej, ako pri prvom a druhom testovanom.
Ako budeme pridávať viac a viac používateľov, tým menej nových problémov nám každý jeden z nich objaví. Väčšinou budú vidieť znovu tie isté, na ktoré narazili už tí pred nimi. Naozaj nie je potrebné, aby sme pozorovali rovnakú vec niekoľkokrát. Po piatom testovanom používateľovi začíname strácať čas tým, že sledujeme rovnaké problémy a prichádzame len na veľmi málo nových.
Krivka nám takisto ukazuje, že ak chceme objaviť všetky problémy, potrebujeme testovať aspoň 15 ľudí. Namiesto spravenia jedného testu s 15 ľuďmi je výhodnejšie využiť financie na 3 testy po 5 ľudí. Po každom teste sa snažíme odstrániť nájdené problémy. Keď ich odstránim testujeme znovu s ďalšími piatimi ľuďmi. Výsledky od nich nám napovedia, či sa nám podarilo chyby skutočne odstrániť, alebo či sme nevytvorili omylom niektoré ďalšie. Okrem overenia správnej opravy chýb, nám druhý test pomôže odhaliť aj niektoré menšie chyby o ktorých sme doteraz nevedeli.
V roku 2004 Laurie Faulkner (7) spravila nový výskum pri ktorom sa snažila vyvrátiť Nielsenove tvrdenie o postačujúcom malom počte testovaných používateľov. Opísala benefity, ktoré prináša testovanie na väčšej, ako päťčlennej vzorky ľudí. Na základe Nielsenového testovania sa predpokladalo, že 5 používateľov je dostatočný počet ľudí pre testovanie použiteľnosti.
Laurie Faulkner spravila štúdiu so 60 ľuďmi. Z nich vybrala náhodné pätice. Niektorým z týchto pätíc sa podarilo nájsť až 99% všetkých problémov. Boli však aj pätice, ktoré objavili len 55% z celkového množstva. Ak však použila zistenia desiatky používateľov, najnižšie percento nájdených problémov bolo zvýšené na 80% percent. Pri použití skupín po 20 používateľov to bolo až 95%.
Rovnako je otázna aj veľká úspora nákladov pri menšom počte testovaných. Keď sa pozrieme na čas a financie, ktoré minieme len na samotnú prípravu, testovanie a vyhodnotenie testu, pridanie pár testovaných osôb navyše nám už oveľa väčšiu dieru do rozpočtu nespraví.
Iné formy testovania
Príklady počtu používateľov neplatia pre všetky metódy. Teórie Jakoba Nielsena o piatich testovaných používateľoch sú vhodné pri použití metódy 1 on 1 testing. Pri niektorých iných metódach je potrebný väčší počet participantov (Tabuľka 2).
Tabuľka 2 Vhodný počet testovaných používateľov pri iných metódach testovania
| Testovacia metóda | Popis metódy |
| Kvantitatívne štúdie | Sú zamerané na štatistiky a nie na hĺbkovú analýzu. Je potrebné otestovať minimálne 20 používateľov pre získanie štatisticky relevantných údajov. |
| Triedenie kariet | Testovať aspoň 15 používateľov. |
| Eyetracking | Odporúča sa testovať aspoň 39 používateľov. |
Zdroj: NIELSEN, J. How Many Test Users in a Usability Study?. InNngroup.com. [online]. 2012. [cit. 2015-02-08]. Dostupné na internete: http://www.nngroup.com/articles/how-many-test-users/
4 Rozpočet pre testovanie použiteľnosti
Cena testovania použiteľnosti závisí od viacerých faktorov:
- metóda testovania;
- veľkosť expertného tímu zostaveného pre testovanie;
- počet testovaných používateľov;
- čas potrebný na testovanie a následné vyhodnotenie. (8)
Pri tvorbe rozpočtu je potrebné myslieť na vyčlenenie financií pre viacero testov použiteľnosti, pretože najlepšie výsledky docielime opakovanými testami. Musíme myslieť na nasledujúce faktory.
Tabuľka 3 Faktory ovplyvňujúce rozpočet testovania použiteľnosti
| Faktor | Popis |
| Čas | Pre naplánovanie testovania použiteľnosti potrebujeme dostatok času. Expertný tím sa musí podrobne zoznámiť s testovaným produktom a jeho funkcionalitou. Musí pripraviť rôzne scenáre testovania. Ďalej je potrebné rátať s časom vyhradeným na samotné testovanie, analýzu dát, spísanie reportu a prezentáciu výsledkov. |
| Náklady na získanie testovaných používateľov | Poverenie členov vlastného tímu pre nájdenie vhodných požívateľov na testovanie alebo využitie externej firmy. |
| Odmena pre testovaných používateľov | Kompenzácia cestovných a časových nákladov pre testovaných používateľov. |
| Náklady na prenájom | V prípade, že nedisponujeme priestormi a zariadením na testovanie, je potrebné zarátať do rozpočtu aj financie na prenájom testovacieho laboratória a zakúpenie alebo prenajatie potrebnej výbavy. |
Zdroj: Usability Testing. In Usability.gov. [online]. [cit. 2015-02-08]. Dostupné na internete: http://www.usability.gov/how-to-and-tools/methods/usability-testing.html
5 Testovanie použiteľnosti v spojení s A/B testovaním
Testovanie použiteľnosti funguje vynikajúco v spojení s A/B testovaním. Môžeme aplikovať dva prístupy. Ak je hlavným cieľom A/B testovanie, môžeme predtým vykonať testovanie použiteľnosti v menšom meradle. Vďaka výstupu od reálnych používateľov môžeme objaviť nové a lepšie alternatívy elementov, ktoré budeme následne skúšať A/B testovaním.
Ak je hlavným cieľom testovanie použiteľnosti, môžeme následne overiť jeho úspešnosť jedným alebo viacerými A/B testami v ktorých vyskúšame úspešnosť výstupov získaných z testovania použiteľnosti. (9)
Zdroje:
(1) NIELSEN, J. Usability 101: Introduction to Usability. In Nngroup.com. [online]. 2012. [cit. 2015-01-12]. Dostupné na internete: http://www.nngroup.com/articles/usability-101-introduction-to-usability/
(2) LUČENIČ, M. Testovanie použiteľnosti webových riešení – výber testovacích metód. In Posterus.sk. [online]. 2012. [cit. 2015-01-12]. Dostupné na internete: http://www.posterus.sk/?p=12952
(3) REDISH, J. Six Steps to Ensure a Successful Usability Test. In Uie.com. [online]. 2005. [cit. 2015-01-12]. Dostupné na internete: http://www.uie.com/articles/successful_usability_test/
(4) MESIBOV, M. The Right Test at the Right Time. In above the fold. [online]. 2011. [cit. 2015-02-02]. Dostupné na internete: http://blog.abovethefolddesign.com/2011/09/08/the-right-test-at-the-right-time/
(5) STN EN ISO 9241-11:2001, Ergonomické požiadavky na kancelárske práce so zobrazovacími terminálmi. Časť 11: Údaje o možnostiach využitia.
(6) NIELSEN, J. Why You Only Need to Test with 5 Users. In Nngroup.com. [online]. 2000. [cit. 2015-03-04]. Dostupné na internete: http://www.nngroup.com/articles/why-you-only-need-to-test-with-5-users/
(7) SPILLERS, F. How many users should you test with in usability testing?. In Demystifyingusability.com. [online]. 2005. [cit. 2015-03-05]. Dostupné na internete: http://www.demystifyingusability.com/2005/01/latest_research.html
(8)Usability Testing. In Usability.gov. [online]. [cit. 2015-02-08]. Dostupné na internete: http://www.usability.gov/how-to-and-tools/methods/usability-testing.html
(9) MA, S. Pairing Up Usability Testing with A/B Testing. In Uxmatters.com. [online]. 2011. [cit. 2015-03-02]. Dostupné na internete: http://www.uxmatters.com/mt/archives/2011/07/pairing-up-usability-testing-with-ab-testing.php
Autor: Peter Kotulič
