Úvod
„Americký podnikateľ, spoluzakladateľ jednej z najväčších online encyklopédií, Wikipedia, Jimmy Wales raz povedal: „Ak to nie je na Google, neexistuje to!“ (Schiff, 2006). Pre bežného internetového používateľa sa môže tento výrok zdať pravdivý, avšak skrytá realita nemôže byť ďalej od Walesovho tvrdenia.“[1] Pravdu teda musíme hľadať práve mimo dosahu známych webových vyhľadávačov, ako Google, Bing a podobne.[2]
Každý vlastník webovej stránky, online obchodu alebo reklamy, sa snaží byť pri vyhľadávaní kľúčových slov na čo najvyššej priečke v spomínaných vyhľadávačoch (Search Engine Optimization – SEO). Časť internetu, o ktorej sa však ideme baviť (skrytý internet), si zakladá na úplne iných hodnotách. Sú nimi šifrovanie, anonymita a voľnosť – až v zmysle prekračovania spoločensky uznaných pravidiel / zákonov. A práve tieto skutočnosti využíva skrytá časť internetu. Jej názov sa ustálil na slovnom spojení hlboký web (prvý level) a temný web (druhý level), teda deep web alebo dark web – a to aj práve preto, že sa naň nedostaneme cez klasické webové prehliadače, a taktiež stránky z hlbokého a temného webu nenájdeme v klasických vyhľadávačoch.[3]
Obsah tohto článku môže byť poburujúci, kontroverzný avšak pre mnoho čitateľov absolútne nový a prekvapujúci. Aby som to zhrnul, na dark webe nájdeme šifrované databázy, archívy, publikácie, vládne dokumenty a podobne. Na deep webe nájdeme mnoho ilegálnej činnosti ako čierny trh, množstvo nelegálneho porna, a ešte stále veľkú časť, ktorá je nepreskúmaná. Pre jednoduchú ilustráciu pozri obrázok 1:[4]
Obrázok 1 – Ilustrácia webu, dark webu a deep webu[5]
Nafúknutá bublina
Z hľadiska analýzy temného webu by sme ho mohli nazvať ako nafúknutou bublinou. V rôznych internetových zdrojoch sa dočítame, že temný web je až 10x tak veľký ako bežne dostupný web. Čo sa týka veľkosti, možno áno. Avšak použiteľných informácií sa tu vôbec nenachádza tak veľa. Keď napríklad používame online banking, bity údajov, ktoré sú šifrované, sa ukladajú na deep web. A keď vezmeme do úvahy, koľko strán šifrovaných bitov musí vytvoriť iba jeden Gmail účet – ktorých bolo v polovici minulého roku viac ako 1 miliarda[6] – môžeme si ďalej predstaviť koľko miliárd stránok sú len šifrované údaje. Tieto nie sú prístupné pre bežných užívateľov, napriek tomu sa do veľkosti temného webu rátajú. Šifrované údaje nemajú samé o sebe žiadnu výpovednú hodnotu. Preto by sme mohli brať temný web ako nafúknutú bublinu.[7]
Skrytý internet a jeho reálne využitie
Neslávne, avšak bežné a asi najčastejšie spojenie dark webu je so spomínanou ilegálnou činnosťou. Týmto článkom nechceme nijako povzbudzovať čitateľov ku využívaniu služieb ponúkaných na dark webe, ide iba o podanie informácií bežne dostupných na internete. Najznámejším miestom na dark webe teda do nedávna bola (momentálne odstavená) Silk Road, najväčší online čierny trh. Užívatelia sa okrem iného mohli dostať ku rekreačným drogám, zbraniam, nelegálnej pornografii. Okrem toho sa tu dajú zohnať farmaceutické výrobky.[8]
Lepším, no stále neslávnym spôsobom využitia skrytého internetu je šifrovaná komunikácia. Nakoľko na internete sa užívatelia stretávajú stále s menším a obmedzenejším súkromím, mnoho ľudí začalo využívať dark web na vybudovanie bezpečného komunikačného tunela. Bohužiaľ aj táto funkcia je už dlhodobo zneužívaná, najmä komunikáciou zločineckých či teroristický ch skupín pre organizovanie kriminálnej činnosti.[9]
Digitálna mena – Cryptocurrency
V sieti ako dark web, kde sa často manipuluje s ilegálnym materiálom si obchodníci tak ani ako kupujúci nemôžu dovoliť platiť bežnou menou. Tá by bola ľahko identifikovateľná. Najčastejšie tu preto nájdeme obchody v kryptomene, konkrétne bitcoin. Bitcoin je najznámejšia kryptomena, ktorá sa dnes vo veľkom využíva pri internetových transakciách. Prevody sú jednoduché, prebiehajú medzi účtami podobnými systému PayPal. Je však upravený takým spôsobom, aby používateľ nemusel zadávať vôbec žiadne osobné údaje. Bitcoin je mena, ktorá nepodlieha pod žiadnu štátnu jednotku, preto nie je možné ju zdaňovať, ani inak regulovať, čo taktiež pomáha v jej obľúbenosti. Niektoré internetové zdroje tvrdia, že bitcoin, alebo podobná kryptomena, sú peniazmi budúcnosti.[10]
Šifrovanie
Málokto by sa odvážil vložiť akékoľvek osobné údaje do tejto skrytej časti internetu. Preto je dôležitou súčasťou prepracované šifrovanie všetkých vstupov. Stránky skrytého internetu používajú doménu .onion, ktorá už svojim názvom opisuje, že šifrovanie sa skladá – tak ako cibuľa – z niekoľkých vrstiev.
Obrázok 2 – Šifrovanie TOR sietí[11]
Zašifrované pakety sa delia na menšie časti, prechádzajú ďalším šifrovaním a využívajú rôzne zrkadlové servery (podobné proxy serveru pri klasickom webovom prehliadači), a pri doručení ku príjemcovi sa už nedajú spätne vystopovať. Komplikované šifrovanie vyžaduje aj špeciálny prehliadač. Komunita v tomto prípade vytvorila TOR (the onion routing), ktorý zvláda prístup na sieť .onion. Prehliadač TOR sa dá využívať aj na tradičné surfovanie po webe, dokonca by mal zaručiť vyššiu anonymitu a bezpečnosť pre používateľa. Momentálne najrozšírenejším využitím TORu je anonymná komunikácia, pri ktorej si komunikujúci vytvárajú priamy tunel, cez ktorý tečú šifrované informácie. Tie sa neukladajú na žiadnu prístupnú databázu alebo dočasný web.[12]
Poklady skrytého internetu, pozitívne stránky
Podľa doktorky Juliany Freire, ktorá je leaderom projektu DeepPeep na Univerzite v Utahu, kde sa snažia spraviť obsah deep webu prístupný pre všetkých: „Na deep webe je veľa cenného a legitímneho obsahu, ktorý sa oplatí preskúmať…“[13], „Je tu napríklad niekoľko dátových setov (ako Sloan Digital Sky Survey, alebo Center for Coastal margin observation & Prediction), dokumentov a databáz, a tieto sú v spoločnosti využiteľné. Majú rôzne dôležité aplikácie.“[14]
Odhaľovať takto poskrývané dáta, šíriť ich medzi vedcami a snažiť sa ich spoločne analyzovať môže byť kľúčové pri evolúcií vedy. Projekt DeepPeep však nie je jediný, mnoho upravených webových vyhľadávačov sa snaží dostávať dáta už aj z deep webu. napríklad vyhľadávače Kosmix, alebo BrightPlanet. Zdieľanie takýchto údajov sa však často bije s duševným vlastníctvom, ktorému sa inštitúcie zaoberajúce sa myšlienkou voľného internetu taktiež musia venovať. Zdieľanie je dobré, pomáha vede hýbať sa dopredu rýchlejšími krokmi, netreba však zabúdať na kredit pre naozajstných inovátorov.[15]
Záver
Deep aj dark web sú miesta, kam obyčajný užívateľ internetu len tak nezablúdi. Obsahujú užitočné informácie, no najmä mnoho nelegálneho materiálu a šifrovaných údajov. Je dobré, keď používatelia poznajú všetky možnosti, a majú možnosť výberu. Reálne si viem predstaviť, žeby sa sieť TORu mohla v budúcnosti využívať, možno nie priamo, ale aspoň jej koncept anonymnej komunikácie. Taktiež je možné, že budúcnosť online transakcií bude prebiehať v nejakej forme kryptomeny. Je to však otázkou budúcnosti. V dnešnej dobe skôr platí pravidlo, že keď je možnosť obchádzať pravidlá na úkor obohatenia sa, tak sú takéto spôsoby využívané na úkor morálnej zodpovednosti a etiky. Preto si myslím, že bežné používanie siete ako TOR momentálne prináša viac zlého ako dobrého. Téma skrytého internetu je však mierne nafúknutá, a v skutočnosti nepredstavuje až taký problém ako uvádzajú niektoré internetové zdroje. Preto treba brať túto časť internetu na vedomie, a zároveň ostať na „svetle“.[16]
Zdroje
[1] DJOKIC D. Literature Review: The Dark Far Side of the Internet. [online]. [cit. 29.04.2016]. Dostupné na internete: <http://www.academia.edu/9293487/Literature_Review_The_Dark_Far_Side_of_the_Internet>
[2] DJOKIC D. Literature Review: The Dark Far Side of the Internet. [online]. [cit. 29.04.2016]. Dostupné na internete: <http://www.academia.edu/9293487/Literature_Review_The_Dark_Far_Side_of_the_Internet>
[3] Vlastné spracovanie
[4] Vlastné spracovanie
[5] TUTEJA R. Deep Web: The hidden truth of Internet that lies beyond Google. [online]. [cit. 30.04.2016]. Dostupné na internete: <http://blog.reviewmantra.com/2016/02/deep-web-hidden-truth-of-internet-that.html>
[6] VIJAY H. How many Gmail users are there worldwide in 2014?. [online]. [cit. 03.05.2016]. Dostupné na internete: <https://www.quora.com/How-many-Gmail-users-are-there-worldwide-in-2014>
[7] EGAN M. What is the Dark Web? How to access the Dark Web. What’s the difference between the Dark Web and the Deep Web?. [online]. [cit. 02.05.2016]. Dostupné na internete: <http://www.pcadvisor.co.uk/how-to/internet/what-is-dark-web-how-access-dark-web-deep-joc-beautfiulpeople-3593569/>
[8] Vlastné spracovanie
[9] Vlastné spracovanie
[10] TUTEJA R. Deep Web: The hidden truth of Internet that lies beyond Google. [online]. [cit. 30.04.2016]. Dostupné na internete: <http://blog.reviewmantra.com/2016/02/deep-web-hidden-truth-of-internet-that.html>
[11] SABNE B. Tor (6th slide). [online]. [cit. 02.05.2016]. Dostupné na internete: <http://www.slideshare.net/TheWorldLock/tor-54595283>
[12] PERRY M. Securing the Tor Network. [online]. [cit. 04.05.2016]. Dostupné na internete: <https://www.blackhat.com/presentations/bh-usa-07/Perry/Whitepaper/bh-usa-07-perry-WP.pdf>
[13] ANDREWS S. The dark side of the web. [online]. [cit. 29.04.2016]. Dostupné na internete: <http://www.alphr.com/features/356254/the-dark-side-of-the-web>
[14] ANDREWS S. The dark side of the web. [online]. [cit. 29.04.2016]. Dostupné na internete: <http://www.alphr.com/features/356254/the-dark-side-of-the-web>
[15] ANDREWS S. The dark side of the web (Page 2). [online]. [cit. 29.04.2016]. Dostupné na internete: <http://www.alphr.com/features/356254/the-dark-side-of-the-web/page/0/1>
[16] Vlastné spracovanie
Autor:
Adam Dočolomanský
Študentský článok zo súťaže: Publikuj a vyhraj! Organizovanej v spolupráci s Pizza SEO.
