Môj posledný článok som končila so slovami „Ak sa stanete emocionálne inteligentným leadrom, ktorý je v súzvuku so svojím okolím a tímom, získavate obrovskú výhodu. Ste odborník v tom, čo robíte? Fajn. To je však len nutné minimum. Práve prístup k svojmu okoliu a to, ako naň pôsobíte, z vás robí výnimočného a nenahraditeľného šéfa či zamestnanca.“
V dnešnom článku sa budem venovať tomu, ktoré schopnosti považujeme za prahové a ktoré z vás robia výnimočného zamestnanca. Vysvetlím aj dodnes veľmi diskutovaný pojem emocionálna inteligencia.
Áno, opäť je za tým veda
Výskumy na túto tému prebiehajú už celé roky. Jedným z najznámejších vedcov, ktorý sa zaoberá leadershipom a vplyvom rôznych kompetencií na pracovné výkony je Richard Boyatzis. Spolu so svojím teamom zrealizoval množstvo výskumov po celom svete (v 94 krajinách, v najrôznejších oblastiach od štátnych inštitúcií cez súkromné firmy až po neziskový sektor).
Pri výskume najskôr vytipovali pracovníkov na rôznych úrovniach výkonnosti a úspešnosti. Od mimoriadne efektívnych leadrov až po veľmi zlých a nevýkonných. S týmito ľuďmi následne zrealizovali 360 stupňovú spätnú väzbu.
Tiež bola používaná metóda behavioral event interview (BEI). Ide o pološtrukturované interview, v ktorom respondenta žiadate, aby si vybavil nedávne udalosti. Špecificky tie, pri ktorých sa cítil efektívny. Následne si respondent prejde celú túto udalosť pod vedením výskumníka, ktorý mu kladie nasledovné otázky:
- Čo viedlo k danej situácii?
- Kto čo urobil alebo povedal a komu?
- Čo si urobil potom? Ako si sa cítil, čo si si myslel?
- Čo bolo výsledkom udalosti?
Výsledkom týchto rozsiahlych výskumov je Teória akcie a pracovného výkonu.
Táto teória demonštruje, že najlepšie pracovné výkony dosahujete vtedy, keď sú vaše individuálne schopnosti a talent v súlade s pracovnými požiadavkami a prostredím. Je tiež základom pre teóriu kompetencií.
Tieto kompetencie potrebujete, aby ste boli skvelí leadri
Kompetencia je definovaná ako schopnosť, ktorá odlišuje efektívne výkony.
Prahové (minimálne) kompetencie
Sú potrebné na to, aby ste svoju prácu vôbec mohli vykonávať. Aby ste boli priemerní. Patria medzi ne:
- expertíza a skúsenosť,
- znalosti (procesné, funkčné, kognitívne),
- sortiment základných kognitívnych kompetencií, ako je pamäť alebo deduktívne odôvodňovanie.
Avšak až nasledovné kompetencie odlišujú priemerné výkony od tých vynikajúcich.
- Kognitívne kompetencie
- Kompetencie emocionálnej inteligencie
- Kompetencie sociálnej inteligencie
Medzi kognitívne kompetencie patrí systematické myslenie a rozpoznávanie vzorov. V tomto článku sa však chcem venovať predovšetkým druhým dvom menovaných kompetenciám. Predtým, ako prejdem k ich vysvetleniu, sa však zastavím pri pojme emocionálna inteligencia.
Čo je to emocionálna inteligencia (EI)
Prvýkrát sa pojem emocionálna inteligencia (EI) objavil v roku 1990 v článku dvoch psychológov Johna Mayera a Petra Saloveya. Až Daniel Goleman však dokázal tento pojem spopularizovať a to vďaka jeho kniheEmocionálna inteligencia (za pozretie stojí aj rozhovor s ním). Kniha po prvýkrát vyšla v roku 1995. Za viac ako dvadsať rokov, ktoré odvtedy ubehli, sa táto téma výrazne posunula vpred.
Prebehlo mnoho výskumov, ktoré dokazujú nesporný vplyv EI hlavne v oblasti výchovy detí a riadenia zamestnancov či firiem (v tomto smere vrelo odporúčam knihu Primal Leadership: Learning to lead with Emotional Intelligence).
Mnohí ľudia majú o EI mylnú predstavu. Myslia ši, že to znamená byť milý a za každú cenu sa vyhýbať konfliktom. Opak je však pravdou. EI človek sa nebojí riešiť nepríjemné situácie a spory, do ktorých sa iným nechce. Tieto udalosti však vie riešiť asertívne a predovšetkým efektívne. Ako to dokáže? Vďaka kombinácií nasledovných schopností:
- poznanie vlastných emócií,
- zvládanie emócií,
- schopnosť motivovať sám seba,
- vnímavosť k emóciám ostatných,
- umenie medziľudských vzťahov.
Z pohľadu leadershipu vieme tieto schopnosti rozdeliť do dvoch skupín kompetencií, a to kompetencie emocionálnej inteligencie a kompetencie sociálnej inteligencie.
Buďte si vedomí samých seba
„Ignorácia častejšie ako inteligencia plodia sebavedomie“. Charles Darwin
Rozoznávame dve kompetencie EI, a to sebauvedomenie a selfmanagement.
A práve sebauvedomenie je základným kameňom EI. Ide o schopnosť rozpoznávať vlastné city a ich dopad na iných ľudí.
Pokiaľ si nie ste schopní uvedomiť svoje vlastné pocity, stávate sa voči nim bezbranní. Ľudia, ktorí si svojich emócií sú vedomí, sa dokážu omnoho lepšie rozhodovať.
(Pre zmenu) príbeh z povesti
Pre lepšie pochopenie tohto tvrdenia, si požičiam príbeh, ktorý je opísaný v knihe Emocionálna inteligencia.
Stará japonská povesť rozpráva príbeh o samurajovi. Bojovníkovi, ktorý na svojich cestách stretne zenového majstra. Samuraj ho požiada, aby mu vysvetlil myšlienku neba a pekla. Mních ho však vysmeje a povie mu, že je len násilník, s ktorým nemieni strácať svoj čas.To samuraja rozčúli natoľko, že vytasí meč a vyhráža sa majstrovi smrťou. Ten mu odpovie: „Toto je peklo“.
Prekvapený samuraj uvidí pravdu v tom, čo mu mních chcel povedať o zúrivosti, ktorá ho úplne pohltila a mala ho vo svojej moci. Upokojil sa, uklonil a poďakoval mníchovi za jeho múdrosť. Na čo mu mních povedal: „A toto je nebo“.
O čom tento príbeh rozpráva? O tom, že je zásadný rozdiel medzi tým byť nejakou emóciou úplne pohltený a uvedomením si, že nás má vo svojej moci.
Ovládajte svoje emócie
„Hnev nikdy nebýva bezdôvodný, avšak len málokedy je ten dôvod dobrý.“Benjamin Franklin
Keď si dokážete svoje emócie uvedomiť a rozpoznať ich, ďalším krokom je ich ovládanie.
Selfmanagement predstavuje schopnosť pracovať so svojimi emóciami tak, aby skutočne zodpovedali danej situácii.
Najlepšie sa táto kompetencia demonštruje na (ne)zvládaní zlosti. Práve zlosť je totiž emócia, ktorá nás (na rozdiel od smútku) prebudí k životu a nakopne. Zlosť vychádza z našich najprimitívnejších pudov. Je to mechanizmus, ktorý nás má ochraňovať v prípade, že sme vo fyzickom či psychickom ohrození. Háčik je v tom, že ľudia až príliš často reagujú prehnane.
Postupov, ako sa zbaviť náhleho závalu hnevu, je mnoho. Najčastejšie počujete radu „počítaj do desať“. Ďalším, dovolím si povedať, že účinnejším spôsobom, je prebudiť v sebe empatiu (o ktorej budem hovoriť aj nižšie).
Ak vám nabudúce kolega povie, že niečo nestihol pripraviť, tak predtým, ako po ňom „vyštartujete“ s výčitkou, že je neschopný, si skúste v duchu predstaviť, že má na to pádny dôvod. Možno mal zdravotné problémy, nastalo nejaké nešťastie v jeho rodine alebo sa rozišiel s partnerom. Ak sa na to pozriete z tohto uhla, prebudí sa vo vás súcit. Vaša reakcia bude potom miernejšia a namiesto „Prečo si to sakra nespravil?”, sa ho opýtate „Stalo sa niečo, prečo si ten termín nestihol?“
Okrem kontroly svojich emócií a ich prejavov chápeme selfmanagement aj ako:
- schopnosť adaptovať sa a flexibilne reagovať na zmeny,
- orientáciu na dosahovanie cieľov a úspechu.
Prečo sú tieto kompetencie pre úspech leadra nevyhnutné, určite vysvetľovať nemusím .
Tvorte zdravé vzťahy
„Ak tvrdíš, že si nikdy nikomu neublížil, tak máš málo empatie a veľa kecov.“ Toba Beta
Určite aj vy poznáte vo svojom okolí človeka, ktorý sa dokáže dokonale ovládať. Je vyrovnaný, spokojný, šťastný a nepodlieha náhlym výbuchom emócií. Na druhej strane sa však nezaujíma o svoje okolie. Je mu jedno, že vy nestíhate termín a že on by vám s tým dokázal pomôcť. Má to skrátka „na háku“.
Nestačí byť vyrovnaným človekom. My ľudia, sme tvory sociálne. Žijeme v spoločenstvách. A preto sú pre dobrého leadra kľúčové aj kompetencie sociálnej inteligencie. Medzi ne zahŕňame sociálne uvedomenie a manažment vzťahov.
Buďte empatickí
Sociálne uvedomenie predstavuje schopnosť čítať náladu skupiny, rozoznávať jej systém a štruktúru. Toto však stále nestačí. Zásadnou kompetenciou je empatia.
Pod pojmom empatia rozumieme rozoznávanie pocitov a postojov ostatných a aktívnu starosť o ne. Dôraz kladiem na časť „aktívna starosť o ne“. Empatia totiž nie je len o tom, že sa dokážete vcítiť do situácie druhého človeka. Jej základom je aj snaha s tým niečo urobiť. Dotyčnej osobe pomôcť. Môžete si byť vedomí toho, že niekto trpí, keď je vám to však ľahostajné a nič s tým nespravíte, určite nie ste empatickí.
Práve empatia je v pozícii leadra zásadná. Prečo? V predchádzajúcom článku som spomínala, že šéf toho vie vždy najmenej. Len málo ľudí dokáže dávať priamu spätnú väzbu. Vďaka empatii dokáže leader spoznať meniace sa nálady v tíme a odvrátiť tak blížiaci sa problém či nezhody.
Rovnako, ako pri emocionálnej inteligencii, aj tu platí, že keď spoznáte vzťahy v skupine a dokážete byť empatickí, nasleduje schopnosť manažovania vzťahov.
V kontexte riadenia ľudí by si mal leader osvojiť nasledovné kompetencie.
- Koučing a mentoring – vycítenie potrieb ostatných pre rozvoj a posilňovanie týchto potrieb. Nie, nehovoríme tu o mentoringu v zmysle „toto je naša predstava a takto ťa nasmerujeme, aby si do nej zapadol“. Hovoríme o koučingu so súcitom, keď sa snažíte zistiť, čo sú skutočné túžby a ciele danej osoby a pomôcť mu ich dosiahnuť.
- Inšpirujúci leadership – inšpirovanie a vedenie ostatných ľudí alebo skupín. Ako povedal Ghandi: „Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.“ Alebo v tomto prípade vo svojej firme.
- Vplyv – využívanie taktík na presviedčanie.
- Manažment konfliktov – efektívne riešenie nezhôd a vyjednávanie (odporúčam knihu Ako dosiahnuť súhlas).
- Tímová práca – práca s ostatnými k dosiahnutiu spoločného cieľa.
- Pozitívny pohľad, hľadanie pozitívneho vo veciach a v budúcnosti.
Čo som tým chcela povedať
Ak chcete byť skvelý leader alebo zamestnanec, nemusíte vynikať vo všetkých hore spomínaných kompetenciách. Výskumy ukázali, že najlepší leadri vynikajú v jednej kompetencii, zatiaľ čo v ostatných sú priemerní.
Tiež si treba uvedomiť, že každý človek prežíva svoje emócie inak. Ako vo svojom vnútri, tak aj navonok. Dá sa konštatovať pár všeobecných právd. Napríklad, že ženy sú vo všeobecnosti lepšie v empatii, zatiaľ čo muži lepšie zvládajú emócie ako zlosť a sú sebavedomejší. To však neznamená, že neexistuje muž, ktorý by bol empatický alebo naopak žena, ktorá dokonale ovláda svoje emócie.
Pointou tohto článku malo byť uvedomenie. Uvedomenie toho, čo všetko okrem našich základných schopností vplýva na naše pracovné okolie. A tiež uvedomenie toho, že ak ste teraz výbušní a ťažko ovládate svoje nálady, neznamená to, že to tak musí zostať navždy. IQ sa od EI líši v dvoch veciach:
- IQ je presne merateľné, zatiaľ čo EI zisťujeme skôr z praktického pozorovania a správania človeka. A je ťažké ho kvantifikovať.
- IQ je stabilné celý život. Emocionálna inteligencia sa však rozvíja a môžete na nej pracovať a zlepšovať ju po celý svoj život.
A čo ďalej?
Ako prvý krok odporúčam zrealizovať 360 stupňovú spätnú väzbu. Tá sa zameriava presne na vyššie spomínané schopnosti. My sme ju u nás vo VISIBILITY absolvovali viacerí, pričom sme na to využili služby externej firmy. Určite odporúčam realizovať ju s odborníkmi.
Ak nemáte možnosť vykonať 360, tak sa aspoň skúste zamyslieť, akí ste podľa vás zdatní vo vyššie menovaných kompetenciách. Skúste sa o tom porozprávať so svojimi kamarátmi a kolegami, ktorým dôverujete. Dajú vám cennú spätnú väzbu (i keď v prípade blízkych osôb nemusí byť úplne objektívna a úprimná).
Následne si skúste vypracovať nasledovné body:
- Aký leader chcem byť?
- Kto som teraz?
- Ako sa dostanem odtiaľto tam? – V prvom rade je potrebmé vypracovať akčný plán. Ten predstavuje konkrétne kroky a akcie. Napríklad, ak ste málo empatickí a kolegovia z vás majú pocit, že sa o nich nezaujímate, môžete si dať za úlohu, že s nimi aspoň raz za mesiac vybehnete na obed alebo na pivo a popýtate sa ich, ako sa im v súkromí darí.
- Ako zabezpečím, aby zmena pretrvala? V tomto bode je zásadné vytvoriť si podporný tím. Aspoň 2 – 3 ľudí, ktorým predstavíte svoj plán a poprosíte ich, aby na vás dozerali, či ho plníte. Ideálne by bolo, keby ste skupina ľudí, ktorá sa rozhodla v tomto smere zlepšiť a navzájom sa podporujete a sledujete. Tiež si treba určiť presné termíny, kedy budete plnenie úloh kontrolovať.
Držím palce.
Autor: Júlia Micháleková
http://www.visibility.sk
