Abstrakt
V dnešnej dobe sa už ťažko zaobídeme bez počítačovej technológie. Článok je zameraný na možné využitie systému GNU/Linux pri pokračujúcej informatizácii spoločnosti. Z dôvodu maximálneho výkonu, stability a otvorenosti je vhodné upriamiť pozornosť na operačný systém Linux a prostredie GNU/Linux. Ide o moderný operačný systém a komplex aplikačného softvéru, ktorý je prispôsobivý potrebám súčasného sveta. V práci sú uvedené výhody prostredia GNU/ Linuxu, rámcovo sú predstavené niektoré distribúcie.
“Všetci vieme, že Linux je úžasný. Vykoná nekonečný cyklus za 5 sekúnd.”
Torvalds Linus
V súčasnej dobe pozorujeme prechod od priemyselnej spoločnosti k informačnej spoločnosti. Dynamický proces naštartoval základné zmeny vo všetkých oblastiach ľudského života – vzdelávaní, sociálnej interakcii, ekonomike, riadení podnikov, politike a riadení spoločnosti,1 médiách, zdraví, a tiež v organizácii voľného času a zábavy. Zrýchľujúce sa približovanie medzi telekomunikáciami, multimédiami a informačnými technológiami umožňuje vývoj a produkciu nových výrobkov a služieb a ovplyvňuje fungovanie spoločnosti.2
Pre úspešnú realizáciu procesu informatizácie spoločnosti je potrebné dôkladne si osvojiť základné strategické princípy využívania informačných a komunikačných technológií.3 Zložitosť nových technológií na ktorých sme v dnešnej dobe už značne závislí a v budúcnosti sa budú ďalej rozvíjať veľmi rýchlym tempom, nás núti sa dôsledne zamýšľať nad spôsobmi ochrany pred ich zneužitím alebo znefunkčnením. Nevyhnutným je poznanie a teda výskum a vzdelávanie aj v tejto oblasti. Nemenej dôležitý je pohľad na využitie dostupných technológií ako hardvérových tak aj softvérových, z ktorého vyplýva spôsob možného rámcového riešenia využívania týchto technológií.4
Sústreďovaním veľkého množstva údajov na relatívne malom a nedostatočne chránenom priestore, ktoré býva prístupné prostredníctvom komunikačných sietí aj z veľmi vzdialených miest, vznikajú nové hrozby, ktoré súvisia s neoprávnenou manipuláciou s údajmi – od zneužívania dôverných údajov, cez neoprávnené zásahy do údajov, až po pokusy podsúvať do systému falošné údaje ako pravé a na tomto základe ovplyvňovať nadväzujúce činnosti (počítačová kriminalita).5 Zaistenie správnej a neprerušenej činnosti informačno – komunikačných technológií, ako aj ochrana a bezpečnosť pri spracovávaní údajov je preto nutnou podmienkou pre existenciu a rozvoj informačnej spoločnosti. V značnej miere to závisí na výbere používaného softvéru.
Z pohľadu využívaného programového vybavenia je potrebné sa zamyslieť nad tým, ako udržať kompatibilitu a vzájomnú konvertibilitu zbieraných údajov. Jednou z často používaných aplikácií pre komunikáciu je aj MS Office Outlook.6 Pre prípad využitia open souce softvéru, však prichádzajú ako komunikačné aplikácie iné produkty, aj keď za určitých predpokladov možno počítať s využitím tohto proprietárneho produktu v prstredí GNU/Linux. V princípe ide o to, či používať jednotné programové vybavenie, alebo nájsť spôsob ako integrovať nejednotné lokálne systémy.7 Užívateľské rozhrania prístupu k dátam sú posledným stupňom, podklad tvorí hardvér (počítače, mobilmé zariadenia, sieťové vybavenie, komunikačné kanály), lokálny a sieťový operačný systém.
Jednu z možností riešenia ponúka prostredie GNU/Linux. Treba si uvedomiť, že GNU/Linux nie je len samotný lokálny a sieťový opreačný systém, ale je to komplexná sada softvérovej výbavy najrôznejšieho druhu a tiež je to filozófia prístupu k tvorbe a využívaniu softvéru.
V roku 1991 vytvoril fínsky programátor Linus Torvalds prvú verziu jadra operačného systému (verzia 0.01). Jeho cieľom bolo vytvoriť jadro (kernel), ktoré by vychádzalo z unixového operačného systému Minix. Tento vtedy ešte zatiaľ nefunkčný zdrojový kód vydal pod licenciou GPL.
Kernel zodpovedá za bezpečné pristupovanie k jednotlivým komponentom počítačového hardvéru, ako napríklad pamäti, procesoru, disku, grafickej karte, klávesnici, myši a podobne a ovláda všetky procesy počítača. Poskytuje základnú vrstvu programového vybavenia ktorá sa postará o vykonanie požiadaviek na systém.
Momentálne na jadre aktívne pracuje niekoľko stoviek ľudí z celého sveta a Linus koordinuje vývoj za pomoci niekoľkých zástupcov.
GNU/Linux
Samotný názov Linux označuje iba jadro systému. Spolu s programovou výbavou GNU tvorí celok GNU/Linux.
Systém GNU/Linux sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vyvíjal a dodnes sa vyvíja obrovským tempom. Veľké množstvo ľudí sa podieľalo na vývoji aktuálnych programov, vznikalo stále viac slobodného softvéru, aj mimo projekt GNU. Veľké softvérové spoločnosti ako IBM a Hewlet-Packard investovali mnoho prostriedkov do vývoja a systém GNU/Linux sa stal jedným z najpopulárnejších operačných systémov. V počte nasadení postupne predbehol všetky komerčné Unix systémy.
GNU/Linux distribúcie
Systém GNU/Linux je sada slobodných softvérových nástrojov, a tým je mimoriadne variabilný a flexibilný. Existuje množstvo inštancií, ktoré sa v rôznych komponentoch líšia. Rôzni užívatelia majú rôzne potreby a podľa nich si systém upravujú, aby im čo najviac vyhovoval. Prirodzenou potrebou je dostupnosť celkového vydania systému, ktoré obsahuje komplexnú sadu programového vybavenia pripravenú k použitiu, tak aby nebolo potrebné skladať systém od základu, obstarávaním a kompilovaním každého jedného komponentu do systému. Túto potrebu napĺňajú GNU/Linux distribúcie.
GNU/Linux distribúcia je operačný systém a sada programov s jadrom Linux distribuovaná v použiteľnej forme. Najčastejšie na inštalačných DVD alebo CD, prípadne bootovacích USB médií. ale aj v podobe možnosti downloadu inštalačných médií, prípadne priama inštalácia z internetu. Tento komplexný celok zvyčajne obsahuje okrem sady programov inštalačný program, ktorý sa postará o zavedenie systému do počítača, program na správu softvérových balíčkov, ktorý eviduje, pridáva a odoberá nainštalovaný softvér, súborový systém, spravidla obsahuje všetok softvér v binárnej podobe. Slobodný softvér umožňuje veľkú variabilitu a preto sú často v distribúcii jednotlivé programy upravené, a tiež je upravené aj jadro Linux. Tiež existuje viacero „live“ edícií, ktoré je možné vyskúšať a užívať priamo, bez inštalácie.8
Jednotlivých distribúcií je veľmi veľa. Portál distrowatch.com eviduje viac ako 400 rôznych GNU/Linux distribúcií.9 Existujú špeciálne distribúcie, ktoré automaticky spustia jediný program, ktorý obsahujú na nejaký špeciálny účel, distribúcie, ktoré vytvoria z počítača tenkého klienta, ktorý slúži iba ako terminál, špeciálne distribúcie napríklad pre nevidomých, distribúcie pre zvláštne hardvérové platformy, distribúcie vhodné na enterprise server nasadenie, bežné desktopové distribúcie a iné. Každá má svoje opodstatnenie a prináša určitú úroveň komfortu a funkčnosti. Programové vybavenie dvoch rôznych distribúcií môže byť úplne rozdielne, avšak aj tu existujú určité štandardné osvedčené programy a tieto sú vždy súčasťou hlavných distribúcií. Jednotlivé distribúcie sa navzájom môžu v mnohých komponentoch líšiť a tým môže vznikať nekompatibilita systémov, spôsobená nedostupnosťou niektorých knižníc a podobne. Preto je vhodné použiť pri jednom druhu nasadenia iba jednu distribúciu systému GNU/Linux. Distribúcia má svoje číslo verzie ako sa postupne vyvíja. Didtribúcie je však možné dopĺňať o softvérovú výbavu z inej distribúcie, prípadne ich kombinovať.
Najznámejšími binárnymi distribúciami sú Mandriva a jej klony (Openmandriva, Mageia Rosa) GNU/Linux, Fedora Core, SUSE GNU/Linux, Debian GNU/Linux, Slackware GNU/Linux, Ubuntu GNU/Linux.
Inou kategóriou sú zdrojové distribúcie. Inštalácia a správa týchto distribúcií je náročnejšia, sú distribuované vo forme zdrojových kódov, často vôbec neobsahujú inštalačný program. Takéto distribúcie sú vhodné pre náročné servery, tam, kde je mimoriadne dôležitá stabilita systému, prípadne výkonné pracovné stanice určené na špeciálne účely. Zo zdrojovej distribúcie je jednoduchšie prispôsobiť systém na mieru konkrétnemu počítaču, najmä z hardvérového hľadiska. Na niektorých hardvérových platformách, napriek kompatibilite jednotlivých architektúr CPU, nie sú všetky počítače úplne rovnaké. Napríklad na najbežnejšej platforme „IBM kompatibilných“ poznáme mnoho rôznych procesorov – od výrobcov Intel, AMD a mnohých ďalších v rôznych modifikáciách. Každý z týchto procesorov napriek tomu, že sú kompatibilné a každý program pre Intel Pentium je možné spustiť napríklad na AMD procesore, má mierne odlišné prvky vnútornej architektúry a hlavne sadu procesorových inštrukcií (okrem frekvenčných a pamäťových parametrov procesora). Kompilátor GCC dokáže skompilovať zdrojový kód priamo pre jeden konkrétny typ procesora. Takto skompilovaný program je síce možné spustiť iba na tomto jedinom type procesora, ale zároveň to zaručuje že tento program naplno využije všetky možnosti tohto procesora. Z toho vyplýva vyšší výkon a niekedy lepšia stabilita systému. Okrem kompilácie na mieru sa pri takýchto distribúciách prerába jadro systému na mieru. Integrujú sa doňho ovládače pre práve ten hardvér, ktorý je na danom počítači a nič navyše. Niekedy sa tiež používa špeciálne upravené jadro podľa aplikácií, ktoré sa budú na tomto počítači spúšťať. Najznámejšími zdrojovými distribúciami sú Gentoo GNU/Linux, Arch GNU/linux a Source Mage GNU/Linux.
Poslednou kategóriou sú takzvané Live distribúcie. Je to špeciálna forma binárnej distribúcie, ktorá sa dodáva na dátovom nosiči. Live distribúciu nie je potrebné inštalovať. Celý kompletný operačný systém je možné nabootovať a spustiť priamo z tohto nosiča. Typicky sú to panäťové kľúče, ale používajú sa aj DVD a CD. Používať takýto systém je vhodné, iba ak máme na to nejaký zvláštny dôvod. Takéto distribúcie majú pomerne rozsiahle obmedzenia. Rýchlosť média je nižšia než pevného disku, sú problémy s ukladaním nastavení (neschopnosť zapisovania na CD/DVD) a ďalšie. Takýto model ale umožňuje mnoho dôležitých použití. Existuje široká škála záchranných distribúcií, ktoré sa používajú pri zrútení počítačového systému na záchranu a obnovu dát, alebo celého systému (je možné použiť aj pre počítače, na ktorých bol iný operačný systém). Ďalej sú to distribúcie s analytickými a diagnostickými nástrojmi, pre diagnostiku počítačov a sietí. Mini distribúcie pre jednoduché miniatúrne bezdiskové servery. Sady so špecializovanými nástrojmi, ktoré je možné spustiť bez nutnosti inštalácie na ktoromkoľvek počítači bez nutnosti inštalácie systému a programov. Taktiež sú vhodné na jednoduché a rýchle vyskúšanie systému, alebo programu, bez nutnosti inštalovať Linux či niektorý program a potom podľa výsledkov rozhodnúť o nasadení. Najznámejšími Live distribúciami sú Knoppix, DaNiX, MoviX, Brutalware, prípadne UBUNTU.
Nositeľom veľkých (major) distribúcií býva spoločnosť, ktorá túto distribúciu spravuje, poskytuje podporu, marketingovo komunikuje, buduje sieť podpory a komplexne zastrešuje túto distribúciu. Je to hlavná podnikateľská náplň takejto spoločnosti. Správa distribúcie, neznamená iba vybrať spomedzi dostupných slobodných programov tie najvhodnejšie a prispôsobiť ich logike usporiadania distribúcie. Úlohou správy je priebežne aktualizovať verzie programov v distribúcii, poskytnúť nástroj na automatickú aktualizáciu všetkých programov v distribúcii, sledovať bezpečnostné diery celej distribúcie a poskytovať čo najrýchlejšie záplaty – skôr ako bude verejne známy spôsob ich zneužitia. Znamená to vyvíjať špecifické nástroje distribúcie, ktoré sú jej súčasťou. Bežná distribúcia GNU/Linux systému obsahuje niekoľko tisíc programov, ktoré treba v rámci distribúcie spravovať.
Mageia GNU/Linux
Distribúcia Mageia GNU/Linux je jednou z najobľúbenejších distribúcií. Vyznačuje sa jednoduchou inštaláciou, množstvom aplikácií a užívateľským komfortom. Distribúcia obsahuje ovládacie centrum Mageia (Mageia Control Center), kde je možné konfigurovať hardvér, spravovať užívateľské účty a inštalovať softvér. Správu zvládne aj neskúsený užívateľ.
Mageia používa systém balíčkov RPM, ktorý spravuje pomocou urpmi a rpmdrake. Je to pokroková distribúcia, ktorá rýchlo implementuje nové verzie programov. Distribúcia je predovšetkým zameraná na desktopové riešenia, ale použiteľná je aj ako server.10
Fedora Core
Vychádza z kedysi najrozšírenejšej distribúcie RedHat GNU/Linux. Po tom, čo sa RedHat zameral na vývoj serverových riešení, prevzal desktopovú verziu RedHat projekt Fedora Core. Fedora sa, rovnako ako jej predchodca RedHat, vyznačuje jednoduchou inštaláciou. Novinkou je aplikácia rovnakej témy v grafickom prostredí KDE, aj GNOME, čo má za následok úplne rovnaký vzhľad oboch prostredí. Fedora využíva systém balíkov RPM a ich správu YUM. Je to jedna z najrozšírenejších distribúcií, ktorá vznikla v Spojených štátoch amerických a má dostatočné zázemie užívateľskej podpory. Tiež je zameraná skôr na desktopové nasadenie.11
SUSE GNU/Linux
Produkt nemeckej spoločnosti Suse, ktorú v novembri 2003 kúpila spoločnosť Novell. Je to veľmi robustná distribúcia s vybudovanou sieťou užívateľskej podpory. Suse GNU/Linux je distribúcia, ktorá je známa svojou stabilitou, dobrým vyladením a jednoduchou inštaláciou. Vychádza v niekoľkých verziách. Suse podobne ako obe predošlé distribúcie tiež ponúka na stiahnutie Suse Live DVD – Live distribúciu systému, ktorý nie je potreba inštalovať, ale sa sám spustí pri štarte počítača priamo z DVD.12
Suse GNU/Linux je distribúcia vhodná pre desktopové aj serverové nasadenie. SUSE využíva balíčkový systém RPM a pre správu balíkov program YaST. Je to komplexné ovládacie centrum, bohatšie na funkcie ako Mandriva Control Center.
Debian GNU/Linux
Táto distribúcia je obľúbená skôr medzi pokročilejšími užívateľmi a je vhodná skôr pre serverové nasadenie. Vyžaduje určité pokročilejšie znalosti systému. Projekt Debian sa vyznačuje veľmi prísnym dodržiavaním nekomerčnosti. Nestojí za ním žiadna komerčná firma, je to voľné združenie jednotlivcov. Žiadna spoločnosť teda nebuduje sieť podpory pre túto distribúciu a nie je to marketingovo dravá distribúcia. Napriek tomu si získala mnoho priaznivcov vďaka svojmu zameraniu na bezpečnosť a spoľahlivosť.
Celý projekt je rozdelený na tri vývojové vetvy – stable, unstable a testing. Rozdelenie je podľa stability a spoľahlivosti. Pre servery sa odporúča používať vetvu stable, ako najspoľahlivejšiu, ale skúsení administrátori mnohokrát túto vetvu upravujú o aktuálne verzie programov, ktoré sú najviac využívané. Debian GNU/Linux je jednou z najkonzervatívnejších distribúcií a používa veľmi spoľahlivé overené a bezpečné verzie programov, avšak často veľmi staré. Debian GNU/Linux používa vlastný balíčkový systémom dpkg. Obrazy inštalačných médií je možné získať z internetovej stránky združenia Debian, kde sú popísané aj ďalšie možnosti inštalácie systému, bez nutnosti získavania všetkých inštalačných médií, ale iba médií s požadovaným softvérom.13
Gentoo GNU/Linux
Najpopulárnejšia zdrojová distribúcia GNU/Linux. Odporúča sa pre vyťažené servery a počítače so zvláštnym nasadením a systémy postavené na mieru špeciálnym účelom. Gentoo je možné použiť na veľmi širokú škálu nasadení vďaka svojmu zameraniu na nastaviteľnosť a prispôsobiteľnosť. Výrobcovia nazývajú Gentoo GNU/Linux „metadistribúciou“.
Gentoo má veľmi zvláštny spôsob inštalácie. Nemá žiaden inštalačný program, inštalovanie balíčkov prebieha priamo kompiláciou zdrojových kódov. Gentoo používa systém podobný BSD portom, nazvaný portage. Portage je správca balíčkov, ktorý umožňuje veľkú pružnosť pri inštalácii a správe programov. O systém portage sa stará program emerge, ktorý sťahuje, rozbaľuje a inštaluje (kompiluje) vybraný program a s ním súvisiace časti softvéru (dependencies). Inštalačné médium je iba jedno, ale nie je problém inštalovať ďalší softvér mimo inštalačného média, kompilovaním ďalších zdrojových kódov. Znie to síce zložito, ale nie je potrebné mať skúsenosti s programovaním. O všetko sa starajú v systéme a v balíčkoch pripravené skripty a kompilácia prebieha zadaním niekoľkých príkazov. Preklad zdrojového kódu trvá dlhšie ako bežná inštalácia, ktorá iba prekopíruje súbory na správne miesta. Rýchlosť kompilácie závisí na rýchlosti procesora a celkovom výkone počítača. Gentoo ponúka aj live médium, je však priamo neinštalovateľné. Treba poznamenať, že existujú aj klony Gentoo, ktoré ponúkajú live inštalačné médiá s grafickým užívateľským rozhraním.14 Takým je napríklad Sabayon GNU/Linux.15
FreeBSD
FreeBSD je jeden z klonov proprietárneho operačného systému UNIX. Na Kalifornskej Univerzite v Berkeley sa vyvíja UNIX od sedemdesiatych rokov minulého storočia. Vývoj prešiel mnohými fázami a v roku 1993 skupina vývojárov pod názvom The FreeBSD Project vydala prvú verziu operačného systému FreeBSD. Je to slobodný operačný systém, ktorého súčasťou však môžu byť ďalšie programy vydané pod inými licenciami. Je to softvér vydaný pod licenciou GPL, ale niektoré spoločnosti ponúkajú verzie svojich proprietárnych programov aj pre operačný systém FreeBSD.
Za svoju popularitu vďačí tento operačný systém svojej orientácii na bezpečnosť. Najviac sa používa v USA a považuje sa za najbezpečnejší operačný systém vôbec. Vďaka tejto dôležitej vlastnosti a nereštriktívnej licencii sa veľa jeho súčastí využíva v iných softvérových projektoch, z ktorých najvýznamnejší je proprietárny operačný systém pre platformu Apple, spoločnosti Apple Mac OS X, ktorý je postavený na jadre FreeBSD.
FreeBSD je na rozdiel od systémov GNU/Linux komplexný ucelený systém, čo sa vyzdvihuje ako jeho zvláštny rys. FreeBSD je iba jeden systém, na rozdiel od iných podobných projektov, ktoré na jednej platforme jadra operačného systému vychádzajú v desiatkach a stovkách špecializovaných distribúcií, ktoré sú navzájom užívateľsky značne rozdielne, aj keď systémovo kompatibilné. Táto črta prináša vysoký stupeň kompatibility medzi jednotlivými FreeBSD inštaláciami. Ďalšou dôležitou vlastnosťou je široká škála hardvérových platforiem, na ktorých je možné tento systém prevádzkovať – x86 kompatibilné systémy, amd64 kompatibilné systémy, Alpha/AXP, IA-64, PC-98 a UltraSPARC.
Tento systém je klonom UNIXu a z toho vyplývajú jeho hlavné silné stránky. Oblasťou, kde BSD systémy vynikajú, je sieťové prostredie. Systém možno používať aj ako desktopové riešenie, ale nie je to klasický kancelársky systém. Experimentovanie môže byť rizikom pre plynulý chod spoločnosti. Je to však Unixový systém a takmer všetky programy až na niekoľko výnimiek pre Unixové operačné systémy, je možné na ňom používať. Ak je úvaha o obstarávaní tohto systému, nemali by nastať žiadne problémy s prevádzkovaním Unixových aplikácii, ktoré sa používali na inom Unixovom systéme.
FreeBSD je podobne ako systém Microsoft Windows uceleným systémom, ktorý navyše obsahuje veľmi bohatú programovú výbavu. Ucelenosť je zárukou plnej kompatibility s každou ďalšou FreeBSD inštaláciou. Jednotlivé verzie nie sú od seba natoľko odlišné, ako systémy postavené na jadre Linux. Preto ak obstarávateľ rozširuje počítačovú výbavu a súčasné prostredie už obsahuje FreeBSD systémy, je viac než vhodné tento trend zachovať. Nevzniknú tak dodatočné náklady na administráciu a školenie, udržiavanie aktuálnosti systému je efektívnejšie.
Napriek tomu, že FreeBSD je veľmi pokročilý, kvalitný, stabilný a hlavne bezpečný operačný systém, nie je z uvedených dôvodov veľmi vhodné ho nasadzovať ako kancelársku aplikáciu, hoci je to možné. Je to najmä výborné serverové riešenie. FreeBSD je rovnocennou alternatívou k ostatným operačným systémom. Vnútorná kompatibilita systému je dobrá, a tiež aj kompatibilita s inými systémami pri sieťovom nasadení. Slabšou stránkou môže byť nedostatočne vybudovaná sieť podpory, najmä v slovenských podmienkach. Užívateľské rozhranie spolu so spôsobom ovládania, ktorý vyžaduje prácu s príkazovým riadkom a nezriedka vyžaduje znalosť skriptovacích jazykov pre využitie najpokročilejších vlastností systému je málo pohodlné. K dispozícii sú však desktopové grafické rozhrania známe z Linuxu, ako napríklad KDE alebo Gnome.16
Literatúra
1. Karovič, Vincent: Možnosti informatizácie verejnej správy, DIZERTAČNÁ PRÁCA , FMUK Bratislava 2007
2. Karovič, Vincent: Možné aspekty informatizácie verejnej správy. Konkurenceschopnost podniků. Část I.. – Brno : Masarykova univerzita, 2008. – ISBN 978-80-210-4521-7. – S. 281-292 Podujatie Konkurenceschopnost podniků. Mezinárodní konference , Brno , 5.-6.2.2008. CZ
3. http://www.mageia.org/en/
4. http://www.freebsd.org/
5. http://www.debian.org/
6. http://www.ubuntu.com/
7. http://fedoraproject.org/sk/
8. http://www.opensuse.org/sk/
9. http://www.gentoo.org/
10. http://www.sabayon.org/
11. http://distrowatch.com/
12. http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_distrib%C3%BAci%C3%AD_Linuxu
13. Michal Greguš, Eleonóra Beňová, Michal Greguš ml.: Role of Information Systems in Contemporary Management, Creativity and Innovation : Imperatives for Global Business and Development, Montclair : Monclair State University, 2007 S. 1711-1716
14. Branislav Čik, Michal Greguš, ml. : Strategic enterprise management and SEM product of SAP, Building capabilities for sustainable global business : Balancing corporate success and social good. Volume III., Montclair : Montclair State University, 2011 S. 1818-1846
15. Ondrej Kreheľ, Ľudmila Gregušová, Michal Greguš ml. : Manažment databáz v organizácii a bezpečnostné aspekty prístupu k dátam v Cloudovom riešení , Scientific reflection of Security science, Praha : Policejní akademie ČR, 2012 S. 229-236
16. Eleonóra Beňová, Michal Greguš ml., Michal Greguš: Management of innovation and change in a large production company Zdroj. dokument Horizonty podnikateľského prostredia [elektronický zdroj], Bratislava : Univerzita Komenského, 2012 S. 20-30 [CD-ROM]
17. Eleonóra Beňová, Michal Greguš ml. : MS Office Outlook 2007 : príručka pre manažérov, Bratislava : Univerzita Komenského, 2013
Autor:
Ing. Vincent Karovič, PhD.
Pracovisko: Fakulta managementu UK, Odbojárov 10, Bratislava
Recenzenti:
Ing. Jaroslav Vojtechovský, PhD.
Pracovisko: Fakulta managementu UK, Odbojárov 10, Bratislava
Ing. Martin Čuboň.,
Pracovisko: Adastra, s.r.o.
Vydanie:
Digital Science Magazine, Číslo 4, Ročník II.
