Informačné a komunikačné technológie ako nástroj zvyšovania informačnej gramotnosti

Abstrakt

Rýchly rozvoj informačných a komunikačných technológií, ktorého sme svedkami v súčasnej dobe, zasiahol všetky oblasti nášho každodenného života. Nie je tomu inak ani v školstve. Informačné a komunikačné technológie a rozvoj techniky utvárajú nové možnosti pre sebarealizáciu ľudí, pre uspokojovanie ich potrieb a tvorbu nových hodnôt. Počítač ako moderný informačný nástroj môže nemalou mierou zvýšiť profesionalitu práce pedagóga. Pri vhodnom použití otvorí okno do sveta a sprístupní pedagógovi a jeho študentom nekonečný rad nových poznatkov. Výrazne napomôže v riadení edukačného procesu.

Úvod

Nasadenie informačných a komunikačných technológií do každodenného života v spoločnosti núti človeka k aktívnejšiemu prístupu v tejto oblasti nevynímajúc vzdelávací systém tej ktorej krajiny. Každá moderná škola by mala byť integrovanou súčasťou celého procesu zameraného na prípravu študentov pre prácu a oddych v modernej spoločnosti. Dnešný študent musí byť pripravovaný na zvládnutie informačného prostredia a na aktívny používateľský prístup k informačným zdrojom. Informačné a komunikačné technológie sú súčasťou edukačného procesu, jednak ako podporné prostriedky v rôznych vyučovacích predmetoch a na druhej strane ako integrovaná súčasť obsahu vyučovania vybraných predmetov.

V súčasnosti nám moderná výpočtová technika umožňuje získavať, prenášať, triediť, prezentovať, vyhľadávať a vyhodnocovať informácie rôzneho druhu a tým zrýchliť a individualizovať tempo ich osvojenia. Toto všetko nám technický pokrok len umožňuje, no úspešne riešiť problémy pomocou nich môžu iba ľudia, ktorí sa zúčastňujú priamo alebo nepriamo v tomto procese, t. j. pedagóg, ktorý realizuje edukačný proces a študent zvýšeným záujmom a intenzívnou prácou. Nechceme týmto samozrejme povedať, že v edukačnom procese kde určitým spôsobom zasahuje počítač absentuje pedagóg, naopak pedagóg v ňom plní mnohé nezastupiteľné funkcie a počítač ho však môže nahradiť iba v určitých činnostiach.

Informačná spoločnosť a informačná gramotnosť

Stimulom rozvoja informatiky je predovšetkým zavádzanie počítačov do každodenného života, čo v globálnom procese nazývame informatizácia Jej cieľom je rýchle a úplné využitie všetkých poznatkov vo všetkých spoločensky významných odvetviach ľudskej činnosti Základnou charakteristikou informatizácie je univerzálnosť informačných metód za využitia informačných technológii vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Predpokladom pre jej realizáciu sú: [3], [4],:

• Cieľavedomé využívanie informácií
• Cieľavedomé využívanie informácií techniky a technológií
• Inštitucionálna základňa
• Ľudský faktor

S využitím IKT súvisí ďalší veľmi frekventovaný pojem, a to informačná gramotnosť, ktorú je možné chápať ako schopnosť človeka využívať moderné informačné komunikačné technológie a prostriedky v bežnom živote. Za moderné IKT a prostriedky pritom pokladáme hlavne počítače, počítačové siete a mobilné telekomunikačné prostriedky. Obsah pojmu informačná gramotnosť sa s postupom doby mení, v rôznych definíciách však môžeme nájsť určité spoločné črty [1].

Informačná gramotnosť zahrňuje nasledovné schopnosti [5]:

• Rozpoznať, kedy sú informácie potrebné,
• Lokalizovať rôzne zdroje, obsahujúce potrebné informácie,
• Nájsť v týchto zdrojoch potrebné informácie,
• Vedieť tieto informácie kriticky zhodnotiť,
• Použiť získané informácie na riešenie problémov.

Pojem informačná gramotnosť, ktorý je charakterizovaný aj v dokumentoch Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre ekonomický rast a zamestnanosť, Stratégia informatizácie spoločnosti v SR a Štátnej informačnej politike vo vzdelávaní je:

• Schopnosť používať počítač a jeho periférie ako pracovný nástroj (pre písanie textov, vykonávanie matematických operácií, pre riešenie jednoduchých praktických problémov s použitím bežného aplikačného programového vybavenia zhruba na úrovni základného zvládnutia kancelárskych systémov, schopnosť vytlačiť pripravené alebo získané texty),
• Schopnosť pochopiť štruktúru textu a vytvoriť jednoduchý multimediálny dokument (t. j. dokument v ktorom je spojený textový, statický či pohyblivý grafický a zvukový záznam),
• Schopnosť používať počítač zapojený do počítačovej siete (posielanie a prijímanie elektronickej pošty, výmena multimediálnych dokumentov a pre vyhľadávanie v počítačovej sieti Internet pomocou webových prehliadačov),
• Schopnosť orientovať sa vo vlastnom výpočtovom systéme (t. j. práca so súbormi, uchovávanie dát. základy práce s operačným systémom.

Integrácia moderných informačných a komunikačných technológii do edukačného procesu

V súčasnej dobe sa často stretávame s názorom, že spoločnosť je stále viac založená na práci s informáciami. Spoločnosť, ktorá je však založená na prieniku informačných komunikačných technológií, informácií do všetkých oblastí spoločenského života nazývame informačnou spoločnosťou [5]. Aktuálnym trendom vo vzdelávaní a výchove študentov je požiadavka na zručnosť pedagóga účinne pracovať s informáciami a viesť k tomu aj svojich študentov. Aby človek vôbec mohol v informačnej spoločnosti obstáť, je potrebné klásť dôraz na informačnú gramotnosť a s tým spojenú informačnú výchovu. Informačná výchova, je komplexný cieľavedomý proces získavania:

• Vedomostí z disciplín ktoré sa zaoberajú zhromažďovaním, spracovávaním, uchovávaním, sprístupňovaním a využívaním rôznych druhov dokumentov a odborných informácií,
• Zručnosti a návyky pre prácu s rôznymi druhmi a typmi dokumentov a odborných informácií a ich zdrojov.

Informačná výchova je zámerný, cieľavedomý a plánovitý proces prípravy človeka na vytváranie, získavanie, spracovávanie a využívanie informácii v osobnom i pracovnom živote. Realizačným prejavom je informačná príprava v konkrétnom prostredí (napr. školy rôznych stupňov, knižnice, podnikový systém vzdelávania, a pod.).

Tabuľka 1 Funkcia edukácie v informačnej spoločnosti (vlastné spracovanie)

Informačnú výchovu môžeme chápať v širšom a užšom poňatí. V širšom poňatí je to realizácia racionálnej výchovy a prípravy človeka na využívanie a tvorbu poznatkov s cieľom získať ucelenú sústavu vedomostí zručností a návykov v poznávacom procese a schopnosť tvorivo ju aplikovať vo všetkých oblastiach spoločenskej a osobnej činnosti. V užšom poňatí informačnú výchovu chápeme ako konkretizáciu a realizáciu koncepcií a programov v konkrétnych socio-informačných prostrediach. Napr. informačná výchova študentov na rôznych typoch škôl, pracovníkov v rôznych profesiách.

Tabuľka 2 Súčasné trendy edukácie [5]

Využitie informačných a komunikačnćh technológií v edukačnom procese sa deje v dvoch základných oblastiach, ktoré sa do určitej miery prelínajú a nejdú od seba úplne oddeliť. Je to výučba o počítači – o jeho technickom vybavení (hardvér), programovom vybavení (softvér) a s tým súvisiacou obsluhou, prípadne i údržbou hardvér a tvorbou softvér. Počítač je v tomto prípade objektom výučby. Výučba s počítačom – zahrňuje všetky spôsoby využitia počítača pre účely výučby, teda ako pomôcky pre pedagóga a študenta. Táto oblasť je ešte širšia a do určitej miery nadväzuje na predchádzajúcu oblasť.

Obrázok 1 Schéma oblasti využitia počítača v edukačnom procese [1]

Priame riadenie výučby

Počítač v podstate “nahradzuje“ pedagóga, s jeho pomocou môžeme značne rozšíriť priestor prijímania informácií, aktívneho reagovania, vzájomného dialógu, môžeme prehĺbiť kontrolu procesu výučby. Počítač môže tiež skúmať ako si študent buduje vlastné poznatkové štruktúry a pôsobiť na vlastnosti jeho osobnosti. V tomto zmysle uvažujeme niekedy [6]:

• Učenie prostredníctvom počítača – ide v podstate o nácvik, precvičovanie, učenie typu podnet — reakcia — upevnenie,
• Učenie s počítačom — s využitím simulácie, hier a za pomoci počítačových modelov situácií sa rozvíja schopnosť riešiť problémy a tvorivosť.

Nepriame a sprostredkované riadenie učenia a výučby

Počítač sa stáva pomocníkom pedagóga a skôr doplňuje tradičné vyučovanie. Táto funkcia sa môže realizovať v niekoľkých variantoch:

• Počítač pomáha pri príprave učebných materiálov (napr. didaktických programov, zásob učebných úloh, prostriedkov pre zisťovanie vstupnej a výstupnej úrovne vedomostí a pod.),
• Počítač prispieva k zdokonaleniu kontroly procesu učenia — napr. spracováva údaje o priebehu učenia, vyhodnocuje výsledky kontroly vedomostí. V tejto funkcii počítač oslobodzuje pedagóga od rutinných činností,
• Počítač na základe získaných dát rozhoduje o ceste študenta v štúdiu a prípadne ho odkazuje na iný zdroj informácií.

Záver

Vyjadrenie sa k zmenám vyvolaným informačnými a komunikačnými technológiami je dôležité najmä preto, že v oblasti výchovy a vzdelávania môžu nevhodnou aplikáciou spôsobiť škody a naopak vhodné využitie môže byť prínosom pre zefektívnenie informačnej gramotnosti a edukačného procesu ako takého. Toto stanovisko posunulo uvedenú problematiku za účelom efektívnejšieho vyučovania a učenia sa do odboru Technológie vzdelávania, v ktorom sa stáva vysoko aktuálne diskutovaným problémom. V správe Európskej siete expertov na problematiku vzdelávacích technológií (EENet – Enabling Educational Network) sa hlavné zámery v oblasti informačných a komunikačných technológií dajú zahrnúť do splnenia týchto úloh:

• definovať koncepciu využívania informačných a komunikačných technológií a ich uplatnenie vo vzdelávam,
• prakticky implementovať informačné a komunikačné technológie do vzdelávania,
• vytvoriť prehľad o dosiahnutých výsledkoch a skúsenostiach v oblasti využívania informačných a komunikačných technológií,
• definovať prínos využívania informačných a komunikačných technológií v edukácii.

Veľmi často uvádzaným dôvodom, prečo využívať informačné a komunikačné technológie v edukácii je ich schopnosť, ktorá správnym využívaním zefektívňuje činnosť edukanta. Daný problém zasahuje aj do oblasti sociálnej, kde je potrebné, aby nevznikal, resp. sa minimalizoval rozdiel medzi tými, ktorí majú prístup k technológiám i tými, ktorí takýto prístup z rôznych dôvodov nemajú. Cieľom tohto problému je vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých na trhu práce v 21. storočí.

Použitá literatúra

[1]COHEN, L.- MANION, L.- MORRISON, K. 2007. Research method in education. Londýn: Routledge, 2007, 6^th edition, 638 p., ISBN 978-0—415-36878-0.

[2]GREEN, H. – HANNON, C. 2007. Education for a digital generation. Londýn: Demos, 2007. 79 p. ISBN 1-84180-15-5.

[3]GUBALOVÁ, J. 2006. Príprava vysokoškolských učiteľov a pedagogických pracovníkov na zavedenie dištančného vzdelávania na e-learningu. Nitra: Slovdidac, 2006. s. 15-17. ISSN 1335-003X.

[4]GUBALOVÁ, J. 2010. Information and communication technologies in education of the elderly,Ljubljana: University of Ljubljana, 2010. s. 77-82. ISBN 978-961-237-357-3.

[5]ISTE 2007. NETS: National Educational Technology Standards for Students. Second edition, ISTE, Washington, D.C. ISBN 978-1-56484-237-4.

[6]MIKULECKÁ, J. 2009. Pedagogika a nástroje e-learningu. Banská Bystrica: Didinfo, 2009. Univerzita Mateja Bela. ISBN 978-80-8083-720-4.

Autori:

PaedDr. Peter Polakovič, PhD.
Katedra manažérskej informatiky
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy
Furdekova 16
851 04 Bratislava
peter.polakovic@vsemvs.sk

PaedDr. Jarmila Brtková
Katedra informačných systémov
Univerzita Komenského
Fakulta managementu
Odbojárov 10, P.O.Box 95
820 05 Bratislava
jarmila.brtkova@fm.uniba.sk

Recenzenti:

prof. RNDr. Michal Greguš, PhD.

Ing. Jaroslav Vojtechovský, PhD.

Pracovisko: Fakulta managementu UK, Odbojárov 10, Bratislava

Vydanie:

Digital Science Magazine, Číslo 1, Ročník IV.