Abstrakt
Predkladaný článok sa zaoberá digitálnym vzdelávaním ako dôležitým faktorom podporujúcim elektronickú participáciu, ktorú považujeme za dôležitú k dosahovaniu kvalitnejších verejných rozhodnutí. Rozhodujúcu úlohu zohráva zabezpečenie funkčnosti a vyspelosti nástrojov e-participácie a aktuálnosť relevantných informácií na konkrétnych web portáloch verejných inštitúcií štátu. Len po splnení týchto podmienok je možné začať informovať občanov o existencii týchto nových elektronických možností. Modernizácia a urýchlenie informačných a komunikačných kanálov medzi občanmi a úradmi, ale i medzi úradmi navzájom je v záujme štátnej správy a samosprávy, ale druhú stranu mince tvorí spätná väzba od občanov. Preto považujeme za dôležité, aby občania boli dostatočne digitálne gramotní a spolupodieľali sa na elektronickej participácii pri rozhodovaní o veciach verejných.
Kľúčové slová: digitálne technológie, digitálne vzdelávanie elektronická participácia, eGovernment, informačná a digitálna gramotnosť
Úvod
V poslednom období sme svedkami ako vo vyspelých krajinách klesá dôvera občanov k orgánom verejnej správy. Predkladaný článok poskytuje pohľad na nástroje e-demokracie ako dôležité súčasti vyspelej demokracie. Dovolíme si tvrdiť, že jeden z možných dôvodov straty dôvery občanov je, že tradičné mechanizmy demokracie často nezaručujú súlad názorov občanov s rozhodnutím tých, ktorí vládnu. Ku konečným výstupom vo forme nariadení, vyhlášok, zákonov a pod. sa dostanú len občania, ktorí o to prejavia záujem tým, že sledujú aktuálne dianie a vedia, kde tieto informácie hľadať. Zverejňovanie výstupov verejnej správy a samosprávy na ich webových stránkach umožňuje lepší prehľad o aktualitách a zároveň vytvára priestor k rozvoju aktívnej účasti občanov na spravovaní verejných záležitostí so spätnou väzbou.
Digitálna edukácia povinná súčasť digitálnej doby
Pod pojmom informačno-komunikačné technológie rozumieme informačné zdroje ako sú Internet, edukačné aplikácie a rôzne multimediálne a hypermediálne prvky, ktoré sa využívajú v edukačnom procese. Tieto technológie pôsobia na všetky ľudské zmysly [5]. Vďaka týmto svojim novým možnostiam nadobúdajú dôležitú úlohu pri získavaní poznatkov a informácií a riadení poznávacieho procesu. IKT sa stali dôležitou hybnou silou v každodennom živote a v hospodárskej činnosti. Väčšina ľudí v Európe dnes používa osobný počítač na rôzne účely, zvlášť pre mladšiu generáciu je používanie počítača bežná každodenná činnosť. Integrácia osobných počítačov do vzdelávania reaguje na tieto trendy. Úspešné používanie osobných počítačov v edukácii je závislé nielen od ich dostupnosti, ale tiež od znalostí užívateľov. Rovnako sa to týka aj prístupu k počítačovej sieti Internet. IKT poskytujú rôzne druhy nástrojov, ktoré dávajú nové možnosti edukácie v triede. Umožňujú predovšetkým prispôsobiť edukačný proces individuálnym potrebám žiakov, a tiež poskytujú užívateľom dôležité digitálne kompetencie potrebné v našej znalostnej spoločnosti. Žiaci musia osvojiť veľké množstvo informácií, a preto kladie spoločnosť zvýšené požiadavky na úroveň a kvalitu technológie vzdelávania. Je treba používať nové metódy, formy a postupy ako aj nové edukačné prostriedky, ktoré umožnia prijímať, spracovávať a poskytovať široké spektrum informácií. Uplatnenie informačných a komunikačných technológií v školskom systéme smeruje k tomu, že študenti ako súčasť informačnej spoločnosti budú prínosom [3]:
- v spoločnosti s výrazne vyššou kvalitou života,
- v aplikácii edukačných trendov prezentujúcich napr. kultúrne tradície,
- v poskytovaní účinnejších a transparentnejších informácií z jednotlivých vedných odborov,
- v nových možnostiach riadenia a efektívnejšej organizácie samostatnej činnosti študenta i učiteľa v podmienkach edukácie i mimo nej,
- v spolupráci so špecialistami, ktorí budú fyzicky vzdialení, spolupráca na diaľku, bez nutnosti osobného kontaktu,
- v ekonomickom zhodnotení edukačného procesu, napr. z hľadiska vzájomných kontaktov,
- v otvorenejšej spoločnosti s podporou demokratizácie a humanizácie,
- v kontakte cez videokonferencie, spoluprácu pri výmene informácií,
- v premene vzdelávania s akcentom na interaktívne dištančné vzdelávanie, prístup k vzdialeným materiálom, virtuálne prostredie a iné.
Škola ako spoločenská inštitúcia je nútená k účasti na procese modernizácie, ktorý je charakterizovaný nárastom potreby práce s modernými prostriedkami, ktoré ponúkajú informačné a komunikačné technológie [2],[6]. Moderné informačné a komunikačné technológie založené predovšetkým na počítačovej sieti Internet, sú schopné urýchliť vstup základných a stredných škôl do informačnej spoločnosti práve prostredníctvom nového spôsobu ich spojenia so svetom a podporou využívania multimediálnych aplikácií v školách. Súčasný žiak jednoducho musí byť pripravený na ovládanie informačného prostredia, v ktorom sa nachádza a na aktívny používateľský prístup k technológiám a technikám práce s informáciami. Prácu s informáciami a využívanie moderných informačných a komunikačných technológií je treba integrovať do metód a obsahu rôznych predmetov. Zatiaľ, čo dnes sú tieto zručnosti niekedy považované za niečo naviac, je potrebné ich brať ako súčasť pre každodenný život. Väčšina z nich je potom podmienkou pre uplatnenie v budúcom zamestnaní.
E-participácia v zmysle účasti na rozhodovaní vo veciach verejných
Cieľom príspevku je poukázať na dôležitosť využívania nástrojov modernej e-demokracie a poukázať na možnosti ich využívania z dôvodu prístupnosti občanov k elektronickým zdrojom poskytovaných verejnou správou a samosprávou.
Prínosom IKT vo verejnej správe je i redukcia nákladov interných procesov v podobe vytvorenia informačných kanálov medzi jednotlivými útvarmi [7]. Kvalitu reprezentuje prístup zameraný na zákazníka, v ktorom ide o poskytovanie informácií a komunikáciu s občanmi bez toho, aby sa museli nutne orientovať v štruktúre verejnej správy. Prostredníctvom IKT sa upevňuje i dôvera verejnosti k vláde, pretože rozhodovací proces sa stáva vďaka existencii informačného a konzultačného mechanizmu prehľadnejší, spolu s existenciou nástroja poskytujúceho spätnú väzbu. E-government chápeme ako použitie informačných technológií vládnymi agentúrami, ktoré majú schopnosť premeniť vzťahy s občanmi, podnikmi a ďalšími časťami vlády. Zámerom e-governmentu je vytvoriť interakciu medzi vládou a občanmi (Government to Citizen), vládou a obchodnými podnikmi (Government to Business enterprises) a medzivládnymi agentúrami (Government to Government). Pojatie e-governmentu a stratégie informačnej politiky v prostredí Európskej únie boli po istý čas nazývané ako eEurope, v rámci čoho vznikli akčné plány. Výsledkom bolo sprístupnenie verejných miest s možnosťou pripojenia k internetu pre ľudí, ktorí nemajú túto možnosť doma alebo v práci. Zároveň boli vytvorené programy e-vzdelávanie (výučba a prístup k moderným digitálnym zariadeniam na každej škole a univerzite) a e-zdravotníctvo (štandardizovaná zdravotná karta). Podstatou programov bola predovšetkým myšlienka zavádzania IKT do praxe a e-government bol vymedzený základnými elektronickými službami. Nadväzujúcou stratégiou sa stala i2010, ktorá pracuje na princípe inovácií, investícií a integrácie IKT do bežného života. Štúdia OECD Citizens as Partners (2001) predkladá tri základné zložky, na ktorých je možné postaviť tento vzťah :
- informácie – predstavujú jednosmerný vzťah vlády a občanov,
- konzultácie – obmedzený dvojcestný vzťah, kde vláda žiada spätnú väzbu
- aktívna účasť – dvojcestný vzťah založený na partnerstve s vládou, kde občania zasahujú do tvorby politík.
Pri posilňovaní občiansko-vládnych vzťahov je možné vyberať si z rady rôznych prístupov pri využívaní digitálnych nástrojov. Predstavitelia vlády majú možnosť kontaktovať občanov aktívne formou dialógu a diskusie alebo pasívne očakávaním na prípadné občianske ohlasy k vydaným dokumentom. Ďalšie možnosti reprezentujú nástroje v reálnom čase (on-line) alebo mimo neho, metódy založené na ad hoc, kde komunikácia môže prebiehať masívne pre všetkých občanov, alebo s obmedzením na niektoré skupiny.
Obrázok 1 Zložky elektronickej participácie v kontexte s občanom
Voľbu prináša aj miera interakcie, kde vláda vytvára buď voľný priestor pre občanov alebo ho istým spôsobom limituje. V praxi sú využívané nástroje prevažne mixom rôznych prístupov a charakteristík, čím sa otvárajú možnosti pre ich širšie uplatnenie a funkčnosť. Na trojstupňový model e-engagementu prezentovaný v štúdii OECD, Citizens as Partners, ktorý tvorí základňu kategorizácie stupňov e-engagementu, nadväzuje Macintosh v rozdelení nástrojov e-demokracie. K základným metódam e-participácie zaraďujeme [4]:
- E-petície – webový systém umožňujúci podporiť petíciu a zapísať účastníkom petície svoje meno a adresu on-line,
- E-referendum – občanmi iniciované referendum je jednoduchou cestou ako priniesť problémovú oblasť k vyšším autoritám,
- E-panel – reprezentuje ho súbor špecialistov z určitej oblasti, ktorí súhlasili, že sa budú pravidelne vyjadrovať ku konkrétnym záležitostiam,
- E-komunity – on-line miesta, v ktorých sa zhromažďuje skupina občanov, kde iniciujú diskusie o vybraných politických záležitostiach a formulujú alternatívne návrhy.
- Webcast – prenos zasadaní parlamentu alebo zastupiteľstiev v reálnom čase prostredníctvom počítačovej siete Internet.
S využitím digitálnych technológií súvisí ďalší veľmi frekventovaný pojem, a to informačná gramotnosť, ktorú je možné chápať ako schopnosť človeka využívať moderné informačné komunikačné technológie a prostriedky v bežnom živote. Za moderné IKT a prostriedky pritom pokladáme hlavne počítače, počítačové siete a mobilné telekomunikačné prostriedky. Obsah pojmu informačná gramotnosť sa s postupom doby mení, v rôznych definíciách však môžeme nájsť určité spoločné črty [1]. V súčasnej dobe sa často stretávame s názorom, že súčasná spoločnosť je stále viac založená na práci s informáciami, resp. je informáciami úplne preplnená zo všetkých strán. Spoločnosť, ktorá je však založená na prieniku informačných komunikačných technológií, informácií do všetkých oblastí spoločenského života nazývame informačnou spoločnosťou. V tejto spoločností sú všetky aspekty života (technológie, sociálna oblasť, ekonomika a politika) závislé na prístupe k informáciám. Je teda úplne prirodzené, že na vzdelávanie v informačnej spoločnosti budú kladené nové, oveľa vyššie nároky. Aktuálnym trendom vo vzdelávaní a výchove je požiadavka na zručnosť účinne pracovať s informáciami. Aby človek vôbec mohol v informačnej spoločnosti obstáť, je potrebné klásť dôraz na informačnú gramotnosť a s tým spojenú informačnú výchovu.
Záver
E-participáciu chápeme ako súbor nástrojov, ktoré použitím informačných a komunikačných technológií smerujú k zabezpečeniu väčšieho priestoru v zapájaní občanov do reťazca procesov tvorby verejných politík (a to od príprav rozhodnutia až po kontrolu dosiahnutých výsledkov). Predpokladom dobrej vlády je dodržiavanie demokratických zásad. Novou formou ako demokraciu podporiť a aktívne vytvárať je využívanie IKT k posilneniu vzťahov a väzieb medzi občanmi a nimi volenými zástupcami. OECD prináša svoj pohľad na e-demokraciu vo viacerých dokumentoch, kde e-demokraciu chápe ako využívanie modernej technológie k utuženiu vzťahov medzi vládou a občanmi. Takéto vymedzenie pojmu elektronickej demokracie je základom spolu s faktom, že existujú aj problémy v tejto interakcii a preto je potrebné vytvoriť procesy a nástroje k tomu, aby názory a potreby občanov boli brané do úvahy pri tvorbe rozhodnutí.
Použitá literatúra
[1] ANDREASSON, K. 2015. Digital Divides: The New Challenges and Opportunities of e-Inclusion. 2015. Taylor and Francis Group, London. p. 328. ISBN 9781482216592.
[2] BATES, T. 2000. Managing technological change. Strategies for college and university leaders. San Francisco, CA,CLEUP 2003. 288 str. ISBN 88-7178-975-X
[3] BINKLEY, M. 2010. Defining 21st Century skills. Draft White Paper 1. University of Melbourne, ATCS21 Project, 2010.
[4] European Commission 2009. e-Participation – eParticipation. Call for Proposals. Dostupné 19.2.2016 na http://ec.europa.eu/information_society/ policy.htm
[5] GYÁRFÁŠ, F. 2012. Svet v digitálnom cunami. Bratislava: Európa, 2012. s. 188 -196. ISBN 978-80-89111-79-4.
[6] VELŠIC, M. 2006. Informačná spoločnosť. In: Analýza volebných programov politických strán a hnutí. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, s. 147-161.
[7] ZILINSKAS, G. 2014. Development of e-goverment in the eastern border of the European Union. In SGEM2014 Conference on political sciences, law, finance, economics and tourism (Vol. 1, No. SGEM2014 Conference Proceedings, ISBN 978-619-7105-25-4.
Autori
PaedDr. Peter Polakovič, PhD.
Hochschule Fresenius, University of Applied Sciences
Hochschule Fresenius, Standort München D-80797
peter.polakovic@hs-fresenius.de
PaedDr. Jarmila Brtková
Univerzita Komenského v Bratislave
Fakulta managementu
Odbojárov 10, P. O. Box 95
820 05 Bratislava
jarmila.brtkova@fm.uniba.sk
Mgr. Ivana Slováková, PhD.
Technická Univerzita Zvolen
T. G. Masaryka 24
960 53 Zvolen
ivana.slovakova@tuzvo.sk
Recenzenti:
prof. RNDr. Michal Greguš, PhD.
Univerzita Komenského, Fakulta managementu
Ing. Jaroslav Vojtechovský, PhD.
Univerzita Komenského, Fakulta managementu
Vydanie:
Digital Science Magazine, Číslo 1, Ročník V.
