Abstrakt
Práca sa venuje rozdielom v stratégiách budovania eGovernmentu v Slovenskej republike a v Estónsku. Kľúčovú úlohu tu zohráva skutočnosť, že Estónsko sa vybralo smerom zvyšovania investícií do školstva s cieľom zvýšiť podiel informaticky vzdelaných ľudí v spoločnosti, čo prinesie v budúcnosti možnosť riešenia projektov vlastnými silami. Naopak v Slovenskej republike vplyvom politickej nevôle začal proces informatizácie iba pred pár rokmi, pričom sa využíva najmä možnosť čerpania EU fondov v rámci projektov OPIS. Tento rozdielny prístup spôsobuje výrazné disproporcie vo výške investícií v jednotlivých krajinách, pričom priaznivejšia situácia je v Estónsku.
Kľúčové slová: eGovernment, školstvo, informatická spoločnosť, eID
Úvod
V súčasnosti je už zavádzanie informačných a komunikačných technológií na štátnej úrovni v pokročilom štádiu vo viacerých krajinách sveta. Napriek výraznému pokroku v oblasti informačných technológií a celosvetového trendu vývoja informatizácie nie sú na tom všetky krajiny rovnako. Medzi hlavné časti informatizácie štátov patrí eGovernment. Budovanie eGovernmentu je časovo a finančne náročný proces, ktorý sa môže značne líšiť v závislosti od samotnej štruktúry štátu a predovšetkým od zvolenej stratégie. V médiách na území Slovenskej republiky je často spomínaný výrazný rozdiel vo funkčnosti eGovernmentu v Estónsku v porovnaní so Slovenskou republikou. Prezident Andrej Kiska vo svojej oficiálnej správe prednesenej na konferencii ITAPA 2015 ostro kritizoval stav IT projektov platených z eurofondov. Z jeho prejavu je zrejmé najmä zaostávanie digitalizácie Slovenska za inými krajinami EÚ, menovite za Estónskom, a to napriek investícii z projektov OPIS. Podľa vysloveného názoru P. Bojňanského z MF SR sa však v niektorých parametroch môžeme porovnávať a to napriek tomu, že Slovenská republika začala reálne realizovať projekty eGovernmentu len v posledných pár rokoch, pričom Estónsko buduje eGovernment už od začiatku 90. rokov a jeho celková investícia do eGovernmentu je vyššia ako slovenská pri súčte všetkých investícií súvisiacich s eGovernmentom.
Stanovenie hypotéz skúmanej oblasti
H1: Úspech Estónska oproti Slovenskej republike spočíva v rozdielnej realizácii stratégie budovania eGovernmentu.
H2: eID ako vybraný prvok porovnávania realizácie poukazuje na odlišné postupy a technológie v porovnávaných štátoch v prospech Estónska.
H3: Výdavky do vývoja a výskumu majú pozitívny vplyv na vývoj eGovernmentu v Estónsku
Benchmarking ako metóda skúmania a porovnávania eGovernmentu
Z pohľadu strategického manažmentu sa proces budovania e-Governmentu dá zjednodušene znázorniť podľa nasledujúcej schémy:
Vízia–>Stratégia–>Plánovanie–>Implementácia–>Kontrola
V celom procese budovania eGovernmentu je potrebné zabezpečovať priebežnú kontrolu. Bez nej by mohli vznikať medzery medzi projektovaným a skutočným výkonom, prípadne medzi výsledkami, taktiež by sa mohli objaviť problémy strategického riadenia pre dosiahnutie cieľov eGovernment stratégie. (Chien-Chih., Yu, 2007)
Pre účely kontroly môže byť vhodnou metódou Benchmarking. Ako nástroj strategického manažmentu predstavuje spôsob určenia cieľa zmeny, tzv. učenie sa od najlepších. Benchmarking je proces porovnávania a merania procesov s porovnateľnými procesmi vo vybraných vedúcich štátoch, kde účelom je získanie informácií a odchýlok, ktoré môžu pomôcť identifikovať a zaviesť zlepšenia. Za hlavný účel benchmarkingu sa považuje porovnávanie. Benchmarking je štruktúrovaný proces zameraný na učenie sa od iných a jeho účelom je zlepšenie a nie priame hodnotenie. Ak vychádzame z predpokladu, že jeden štát je v zavádzaní eGovernmentu vyspelejší ako druhý, je vyslovene vhodné porovnávanie na viacerých úrovniach ako sú vízia, stratégia, plánovanie, implementácia a kontrola. (Codagnone, C. Undheim, T. A., 2008)
Pri porovnávaní jednotlivých krokov môžu byť identifikované faktory úspešnosti a následne ďalej šírená osveta a výskum v danej oblasti, ktoré neskôr posunú lepším smerom služby občanovi cez integráciu eGovernmentu.
Vízia e-Governmentu v Slovenskej republike
Víziou ďalšieho rozvoja eGovernmentu na Slovensku do roku 2020 je aktívna realizácia prechodu k fungujúcej informačnej spoločnosti a budovanie inteligentnej verejnej správy (Smart Government). Informačné technológie sa stanú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a nevyhnutným komponentom konkurencieschopnosti Slovenska.
Stratégia informatizácie verejnej správy v Slovenskej republike
Medzi kľúčové priority Slovenska patrí hospodársky rast, zvýšenie konkurencieschopnosti, posilnenie ekonomiky s vyššou pridanou hodnotou a zefektívnenie verejnej správy. Rozvojové aktivity vychádzajú zo siedmich pilierov Digitálnej agendy pre Európu (vrátane zohľadnenia nových priorít definovaných v revízii Digitálnej agendy z decembra 2012). Digitálna agenda pre Európu tak predstavuje základ pre ďalšie úvahy o smere rozvoja informačnej spoločnosti na Slovensku. Navrhované opatrenia sú tiež založené na analýzach a benchmarkingu, ktoré určujú postavenie Slovenska a jeho slabé a silné stránky v rámci skúmaných krajín. Slovensko má ambíciu budovať informačnú spoločnosť na úrovni najvyspelejších štátov Európskej únie. Lídrami informačnej spoločnosti sú momentálne krajiny, ktorých vlády výrazne investujú do inovatívnych technologických riešení v snahe naštartovať krízou spomalený rast ekonomiky a zabezpečiť tak dlhodobý udržateľný rozvoj. Jeden z najvýraznejších trendov budovania informačnej spoločnosti je trend otvorenosti a zdieľania dát, ktorý môže prispieť k zvýšeniu celkovej prosperity a slobody spoločnosti. Nasadzovanie otvorených a interoperabilných riešení má pozitívny ekonomicko-sociálny dopad na celý ekosystém informačnej spoločnosti. Nasadzovanie nástrojov informačných technológií je tiež predpokladom ďalšieho zvyšovania efektivity verejnej správy a posúvania sa k zákaznícky orientovanej interakcii medzi pracovníkmi verejnej správy a občanmi. Nevyhnutnou podmienkou pre ďalší rozvoj informačnej spoločnosti je všeobecná dostupnosť širokopásmového pripojenia, ktorá zabezpečí plnohodnotnú účasť občanov na jednotnom digitálnom trhu Európskej únie. Vďaka Operačnému programu Informatizácia spoločnosti z programového obdobia 2007 až 2013 Slovensko očakáva dosiahnutie výrazného pokroku v implementácii eGovernmentu. V súčasnosti sú v realizácii projekty, ktoré zabezpečia poskytovanie elektronických služieb verejnej správy na transakčnej úrovni. Začne sa vydávať eID karta, čím bude umožnená autentifikácia a autorizácia občana. Centralizujú sa základné registre a implementujú sa spoločné moduly ústredného portálu verejnej správy, ktorý bude predstavovať jednotný bod prístupu k elektronickým službám verejnej správy. Tieto služby budú tiež asistovane poskytované na integrovaných obslužných miestach. Implementácia takto rozsiahlej zmeny informatizácie verejnej správy však neprebiehala a neprebieha bezproblémovo. Súčasná stratégia vychádza zo skúseností z predchádzajúceho obdobia a zohľadňuje ich aj pri návrhu ďalších rozvojových aktivít pre nové obdobie. Investície do eGovernmentu výrazne podporujú rozvoj digitálnej ekonomiky, ktorá má potenciál významne prispievať k rastu HDP, zamestnanosti a celkovej konkurencieschopnosti hospodárstva. Slovensko si uvedomuje svoje slabé stránky, ku ktorým patrí najmä meškajúce dobudovanie chýbajúcich pevných širokopásmových pripojení ako aj pomalšie nasadzovanie služieb eGovernmentu, či obmedzené kapacity pre zavádzanie informačných riešení vo verejnej správe. Navrhovaná stratégia sa v plánovaných rozvojových aktivitách snaží eliminovať slabé stránky Slovenska a zároveň využiť príležitosti pre ďalší rozvoj digitálnej ekonomiky. Jedným z hlavných zámerov tejto stratégie je prispieť k vytvoreniu agilnej spoločnosti, schopnej flexibilne reagovať na meniace sa podmienky a otvárajúce sa príležitosti. Pre potreby identifikovania trendov a námetov boli analyzované strategické dokumenty vyspelých krajín. Za zásadné trendy je možné považovať zvyšovanie zapojenia a účasti občanov, prenos inovácií zo súkromného sektora do verejnej správy, budovanie spoločnej platformy pre zdieľanie služieb a informácií, ako i celková zmena koncepcie eGovernmentu smerom k inteligentným systémom a aplikáciám vo verejnej správe. Zložitosť nových technológií, na ktorých sme v dnešnej dobe už značne závislí a ktoré sa v budúcnosti budú ďalej rozvíjať veľmi rýchlym tempom, nás núti sa dôsledne zamýšľať nad spôsobmi ochrany pred ich zneužitím alebo znefunkčnením. Nevyhnutným je poznanie, a teda výskum a vzdelávanie aj v tejto oblasti. (Karovič V., 2008) Z pohľadu využívaného programového vybavenia je potrebné zamyslieť sa nad tým, ako udržať kompatibilitu a vzájomnú konvertibilitu zbieraných údajov. Jednou z často používaných aplikácií pre komunikáciu je aj MS Office Outlook. Pre prípad využitia open souce softvéru však prichádzajú ako komunikačné aplikácie iné produkty, aj keď za určitých predpokladov možno počítať s využitím tohto proprietárneho produktu v prostredí GNU/Linux. V princípe ide o to, či používať jednotné programové vybavenie, alebo nájsť spôsob ako integrovať nejednotné lokálne systémy. (Karovič, V., 2013)
Strategické ciele
- Posun k elektronickým službám zameraným na zvyšovanie kvality života.
- Posun k elektronickým službám zameraným na nárast konkurencieschopnosti.
- Neustále zlepšovanie služieb pri využívaní moderných technológií.
- Vytvorenie bezpečného prostredia pre občana, podnikateľa a verejnú správu.
- Priblíženie verejnej správy k maximálnemu využívaniu dát v zákaznícky orientovaných procesoch.
- Optimalizácia využitia informačných technológií vo verejnej správe vďaka platforme zdieľaných služieb. (Ministerstvo financií SR, 2016)
Vízia e-Governmentu v Estónsku
V Estónsku sa možnosti informačných a komunikačných technológií (ICT) používajú v plnej možnej miere pri spolupráci medzi verejným, súkromným a tretím sektorom s cieľom zlepšiť kvalitu života ľudí, zvýšiť mieru zamestnanosti, zabezpečiť životaschopnosť estónskeho kultúrneho priestoru, zvýšiť produktivitu v ekonomike a zabezpečiť účinnejší verejný sektor. (Ministry of Economic Affairs and Communications, 2014)
Vízia Estónska je založená na presvedčení, že široké zavádzanie informačných a komunikačných technológií zlepší kvalitu života občanov, ako aj ich aktívne zapájanie do verejného života. Krajina sa zároveň neustále rozvíja a zvyšuje sa životná úroveň každého jednotlivca. (J. M. Meyer , 2013)
Stratégia informatizácie Estónska
Pokrokovejšia informatizácia Estónska bola uskutočňovaná už od roku 1990, kde kľúčová stratégia zvaná Tiigrihüpe mala za cieľ elektronizovať krajinu v čo najväčšej miere. Až 30. novembra 2006 bola schválená estónskou vládou informačná stratégia spoločnosti, ktorá nadobudla platnosť 1. januára 2007. Táto stratégia bola navrhnutá ako plán rozvoja jednotlivých odvetví, ktorá ustanovila všeobecný rámec, ciele a príslušné akčné pole pre široké využívanie informačných a komunikačných technológií v rozvoji spoločnosti založenej na vedomostiach a ekonomike v Estónsku na obdobie 2008 – 2013. (M. Sihvart, 2015) Táto stratégia brala do úvahy ciele a priority v rámci politiky na úrovni EÚ, a to Iniciatívu i2010: Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť a s tým súvisiaca Stratégia i2010 eGovernment Action Plan. V súčasnosti sa stratégia opiera o dokument DIGITAL AGENDA 2020 FOR ESTONIA. Vo svetle uvedených skutočností sa Digital Agenda 2020 pre Estónsko nevzťahuje na využívanie informačných a komunikačných technológií v rôznych oblastiach života a politiky, ako sú napríklad informačné a komunikačné technológie v zdravotníctve alebo v podnikaní. Zameranie je skôr na budúcnosť k vytváraniu prostredia, ktoré uľahčuje využívanie informačných a komunikačných technológií a rozvoj inteligentných riešení v Estónsku všeobecne. Konečným cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť hospodárstva, blahobyt ľudí a efektívnosť verejnej správy. Všeobecným cieľom stratégie Estónska je prispieť k dosiahnutiu vyššieho rastu, vytvoriť viac pracovných miest a zvýšiť blahobyt vytvorením prostredia podporujúceho využitie a rozvoj ICT riešení. Medzi ďalšie úlohy, ktoré si Estónsko dalo, je zabezpečiť prostredie, kde do roku 2020 bude 20% populácie používať digitálny podpis, taktiež modernizovať verejné elektronické služby zavedením jednotných štandardov kvality a podporiť reformu starých IT riešení štátu.
Strategické ciele:
- Zabezpečiť 100 Mbit / s alebo rýchlejšie pripojenie k internetu.
Východiskový bod: 3,6% (2012) → cieľová úroveň: 60% (2020)
- Znížiť podiel obyvateľstva od 16 až 74 rokov, ktoré nevyužíva internet v Estónsku.
Východiskový bod: 18% (2013) → cieľová úroveň: 5% (2020)
- Zvýšiť spokojnosť s kvalitou verejných služieb v Estónsku:
- a) u obyvateľstva – Východiskový bod: 67% (2012) → cieľová úroveň: 85% (2020)
- b) medzi podnikateľmi – Východiskový bod: 76% (2012) → cieľová úroveň: 90% (2020)
- Zvýšiť podiel ICT odborníkov na celkovej zamestnanosti.
Východiskový bod: 3% → cieľová úroveň: 4,5% (2020) (Ministry of Economic Affairs and Communications, 2014)
eID ako príklad rozdielov v implementácii a funkcionalite jednotlivých systémov
V Estónsku je využívaný open source softvér, ktorý je už z veľkej časti zadefinovaný ako štandardná metóda poskytnutia softvéru do komunít zverejnením softvéru pre verejnosť za účelom ďalšieho zdokonaľovania. Príkladom môže byť Estonian ID card software, ktorý bol zverejnený na serveri openhub ako alternatíva github (openhub, 2015), (Information System Authority republic of Estonia, 2016).
Slovenská verzia ID card je postavená na propietárnej technológii SAP ktorá beží na operačnom systéme Windows a vyžaduje si komponenty minimálne knižníc Windows dot.net 2.
Služby a softvér poskytovaný SR nie je podporovaný pre všetky platformy rovnomerne. Funkcionalita jednotlivých služieb tým pádom nie je zabezpečená pre všetkých užívateľov.
Príkladom môže byť aplikácia pre zaručený elektronický podpis, ktorá nie je podporovaná pre iné platformy ako Windows. (Ministerstvo vnútra, 2015)
Porovnanie najvyššieho dosiahnutého vzdelania v Estónsku so Slovenskou republikou
(OECD, 2016)
Porovnanie výdavkov na vývoj a výskum v Estónsku so Slovenskou republikou
(OECD, 2016)
Porovnanie počtu výskumných pracovníkov na 1000 zamestnancov v Estónsku so Slovenskou republikou
(OECD, 2016)
V Slovenskej republike pri porovnávaní s Estónskom sú nižšie výdavky na vývoj a výskum a zároveň aj menší počet vedeckých pracovníkov na tisíc zamestnancov. Napriek uvedeným skutočnostiam sú výdavky pre potrebu implementácie strategických cieľov a vízie eGovernmentu výrazne vyššie. Projekt eGovernmentu sa realizuje najmä externými dodávateľskými silami s využitím čerpania fondov EU. V rámci čerpania EU fondov je v princípe jednoduchšie osloviť dodávateľskú spoločnosť, ktorá má skúsenosti a certifikáciu vyžadovanú procesom čerpania fondov EU. Estónsko začalo s implementáciou eGovernmentu podstatne skôr, pričom pri realizácii strategických cieľov a vízie nepočítalo s čerpaním EU fondov a spoľahlo sa na vlastné zdroje, z čoho vyplýva odlišný prístup implementácie eGovernmentu. Zvýšenie výdavkov do školstva celkovo prinieslo inú štruktúru vzdelanosti obyvateľstva, pričom v porovnaní so Slovenskou republikou má Estónsko vyšší počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Počet stredoškolsky vzdelaných ľudí je v Estónsku nižší, pretože pokračovali vzhľadom na odlišný školský systém plynulo vysokoškolským stupňom vzdelania. Predpoklad úspešnosti vybudovania eGovernmentu v Estónsku nemusí byť založený vyslovene na štruktúre najvyššieho dosiahnutého vzdelania populácie Estónska, avšak vývoj a výskum prebieha predovšetkým v inštitúciách, kde sú vysoké požiadavky na vzdelanie výskumných pracovníkov, čo môže ovplyvniť úspešnosť a prispieť k informatizácii štátu.
Stav dostupnej literatúry a výskumu v oblasti
Seminárna práca vychádza z viacerých verejne publikovaných zdrojov, ktoré vydávali organizácie v rôznych krajinách EÚ. Dostupnosť literatúry je v danej oblasti problematická, taktiež nie je veľa autorov, ktorí robia výskum, respektíve tento výskum nie je verejne publikovaný a prístupný. Použité zdroje sú zväčša publikované štátnymi organizáciami, ktoré sú dotknuté problematikou eGovernment v krajine, obsahujú útržkovité informácie ako reflexiu na jednotlivé realizované kroky implementácie eGovernment-u. Ako také sa dajú pokladať za dôveryhodné.
Záver a výsledky porovnaní
Úspešné e-Government stratégie nie sú o importe technológií a trendov od vedúcich krajín a národov, ale o starostlivom spojení existujúcich technológií a osvedčených postupov s naliehavými potrebami a prioritami miestneho prostredia. Z pohľadu úspešnosti zavádzania obrovského projektu eGovernment v Slovenskej republike je kľúčových viacero faktorov. Celková stratégia sa v priebehu rokov viackrát menila. Zásadné zmeny v stratégiách a implementácii mali nežiadúci vplyv a spomalili zavádzanie jednotlivých služieb. Napriek nie ideálnemu stavu eGovernmentu v SR sa situácia zlepšuje a množstvo online služieb pribúda. Podľa dostupných údajov sa výskum eGovernmentu nerobí dôsledne. Jednou z vhodných ciest by mohlo byť vzdelávanie na rôznych stupňoch systémového integrátora a čerpanie skúseností od krajín, kde boli systémy eGovernemnu budované s väčšou úspešnosťou. Vhodnou pomôckou by mohli byť aj nástroje strategického manažmentu, akými je benchmarking. Benchmarking odporúča aj OSN, ktorá každé 2 roky publikuje agregované výsledky EGDI indexu. Ten je vhodný na porovnávanie jednotlivých krajín a jednotlivejších štruktúr eGovernmentu medzi krajinami sveta. Budovanie eGovernmentu je obrovský projekt, pri ktorom paralelne prebieha niekoľko náročných procesov. Výskum v danej oblasti je mimoriadne dôležitý, keďže ide o mimoriadne zložitý, časovo a finančne náročný projekt. Stanovená hypotéza H1: Úspech Estónska oproti Slovenskej republike spočíva v rozdielnej realizácii stratégie budovania eGovernmentu sa potvrdila. Estónsko má skutočne rozdielnu realizáciu stratégie budovania eGovernmentu založenú najmä na zvýšení investícií do školstva, pričom Slovenská republika má realizáciu stratégie budovania eGovernmentu na čerpaní EU fondov. Tento rozdiel sa potvrdil aj v hypotéze H2: eID ako vybraný prvok porovnávania realizácie poukazuje na odlišné postupy a technológie v porovnávaných štátoch v prospech Estónska. Tu sa jasne potvrdil rozdielny prístup. Estónsko vytvorilo rovnakú službu eID vlastnými silami a zverejnilo svoje zdrojové kódy k open source aplikáciam na serveri openhub – verejne dostupnom úložisku zdrojových kódov. Slovenská republika rozbieha služby na základe čerpania EU fondov v operačnom programe OPIS, pričom zdrojové kódy aplikácie nie sú dostupné a nie sú úplne podporované ani pre všetky operačné systémy. Rozdielny prístup k realizácii stratégie budovania eGovernmentu v Estónsku zároveň potvrdil hypotézu H3: Výdavky do vývoja a výskumu majú pozitívny vplyv na vývoj eGovernmentu v Estónsku, kde exaktne z dostupných štatistík jednotlivých štátov vyplýva, že podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí v krajine je vyšší v prípade Estónska a zároveň podiel informaticky vzdelaných ľudí v Estónsku je výrazne vyšší ako v Slovenskej republike.
Použitá literatúra:
Bohdalová M., Greguš M. (2014), Modelling Exchange Rates Dependencies of the Selected CEE Countries, Economic Challenges in Enlarged Europe, Tallinn: Tallinn University of Technology, 12 p., ISSN 2382-6797,
Codagnone, C. Undheim, T. A. (2008), Benchmarking e-government: Tools, theory, and practice, European Journal of e-Practice [Časopis]: No 4. – s. 4-18. ISSN 1988-625X
Chien-Chih., Yu, (2007), A value-based strategic management process for e-government strategy planning and performance control. [Konferencia]: ICEGOV ’07 Proceedings of the 1st international conference on Theory and practice of electronic governance . ISBN 978-1-59593-822-0
Karovič V. (2013), Linux. Digital Science Magazine. ISSN 1339-3782. [dostupné na]: http://www.digitalmag.sk/linux/ (cit. 29 February 2016)
Karovič V. (2008), Možné aspekty informatizácie verejnej správy. [konferencia]: Konkurenceschopnost podniků. Mezinárodní konference – Brno, 5.-6.2.2008. ISBN 978-80-210-4521-7
Meyer J. M. (2013), DIY Government Engaging volunteers delivers big results – if you do it right. [dostupné na]: http://www.govtech.com/e-government/DIY-Government.html (cit. 28 Február 2016)
Ministerstvo financií SR (2016), Strategický dokument pre oblasť rastu digitálnych služieb a oblasť infraštruktúry prístupovej siete novej generácie (2014 – 2020). [dostupné na]: http://informatizacia.sk/ext_dok-strategicky_dokument_2014_2020_sk/16621c (cit. 4 Marec 2016)
Ministerstvo vnútra SR (2015), Softvér pre používateľov elektronických občianskych preukazov [dostupné na]: https://eidas.minv.sk/TCTokenService/download/ (cit. 28 Február 2016)
Ministry of Economic Affairs and Communications (2014), Digital Agenda 2020 Estonia [dostupné na]: https://e-estonia.com/wp-content/uploads/2014/04/Digital-Agenda-2020_Estonia_ENG.pdf (cit. 28 Február 2016)
OECD (2016), Adult education level (indicator), [dostupné na]: https://data.oecd.org/eduatt/adult-education-level.htm#indicator-chart (cit. 29 Február 2016)
OECD (2016), Gross domestic spending on R&D (indicator). [dostupné na]: https://data.oecd.org/rd/gross-domestic-spending-on-r-d.htm (cit. 29 Február 2016)
OECD (2016), Researchers (indicator). [Online]: http:data.oecd.org/rd/researchers.htm (cit. 29 Február 2016)
openhub (2015), Estonian ID card software. [dostupné na]: http:openhub.net/p/esteid (cit. 28 Február 2016)
Sihvart. M. (2015), European best practice of e-Governance, Estonian example. [dostupné na]: http://www.bilgitoplumu.gov.tr/Documents/1/Yayinlar/090309_TrEstBilgiVeIletisimTeknolojileriVeEDevletForumuEstonyaOrnegi.pdf (cit. 26 Február 2016)
Autori:
Mgr. Vincent Karovič ml.
Katedra informačných systémov
Univerzita Komenského
Fakulta managementu
Odbojárov 10, P.O.Box 95
820 05 Bratislava
vincent.karovic2@fm.uniba.sk
PhDr. Peter Veselý, PhD., MBA
Katedra informačných systémov
Univerzita Komenského
Fakulta managementu
Odbojárov 10, P.O.Box 95
820 05 Bratislava
peter.vesely@fm.uniba.sk
Recenzenti:
prof. RNDr. Michal Greguš, PhD.
Univerzita Komenského, Fakulta managementu
Ing. Jaroslav Vojtechovský, PhD.
Univerzita Komenského, Fakulta managementu
Vydanie:
Digital Science Magazine, Číslo 1, Ročník V.
